Taliansky novinár, ktorý sa Vatikánom zaoberá dlhodobo, tvrdí, že hospodárenie Správy majetku apoštolského sídla sa v uplynulom roku po prvýkrát prepadlo do mínusu. Celkový schodok vatikánskych financií vlani bol 44 miliónov eur, o rok predtým to bolo 32 miliónov eur. Môže za to vraj predovšetkým zvyšovanie výdavkov, ktoré sa vymklo kontrole a zároveň podstatné zníženie príjmov.
Ich dôležitou súčasťou sú finančné príspevky katolíkov z celého sveta, ktorým sa hovorí aj Svätopeterský halier. Zatiaľ čo v roku 2006 týmto spôsobom do Vatikánu prišlo 101 miliónov eur, vlani to bolo už len 51 miliónov.
G. Nuzzi tiež upozornil na nehospodárnosť pri správe majetku. Podľa neho Vatikán vlastní 4 421 nehnuteľností v hodnote 2,7 miliardy eur, 800 z nich je však nevyužívaných. Zvyšok je prenajímaný buď zadarmo, alebo hlboko pod trhovú cenu.
Vysoká prezamestnanosť
Hospodárenie cirkevného štátu navyše zaťažujú aj deficity fondov určených na vyplatenie penzií a úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť. Rastú aj personálne výdaje. Za zamestnancov podľa G. Nuzziho vlani Vatikán minul 140 miliónov eur, čo je o dva milióny viac v porovnaní s predošlým rokom. Len oddelenie komunikácií podľa neho platí 563 ľudí.
Pápež František sa od nástupu do čela Vatikánu snaží presadiť reformy, ktoré by viedli k transparentnejšiemu hospodáreniu. Zatiaľ sa mu to podľa G. Nuzziho nedarí. „Františkove reformy vatikánskych financií nestačia, je to, akoby ste chceli silné krvácanie zastaviť náplasťou,“ tvrdí. Vinu za to podľa neho nesú vysokí cirkevní hodnostári, ktorí vraj zmeny sabotujú.
Vatikán správy o hroziacom bankrote dementuje. „Je omylom domnievať sa, že Vatikánu hrozí bankrot. Hoci objem finančných darov poklesol, Vatikán má aj iné významné zdroje príjmov,“ reagoval honduraský kardinál Óscar Andrés Rodríguez Maradiaga, ktorý je koordinátorom Rady kardinálov.
