Takým je aj zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Ak si spomeniete, ide o systém podobný podnikom Viery Tomanovej. Áno, tento zákon pripravovali ľudia z praxe a snažili sa zabrániť ich zneužívaniu. Ale očakávalo sa, že ešte mnoho vecí doladia.

O zákone hovoria viacerí ako o príliš komplikovanom. A preto sa môže stať, že nebude veľa takých sociálnych podnikov, ktoré by pomohli v spoločnosti. A či ho neschválili s medzerou, ktorá umožní istú mieru zneužívania, sa dnes tiež nedá relevantne tvrdiť.

Pritom sociálnu ekonomiku odporúčajú ako nástroj na riešenie napríklad vysokej nezamestnanosti znevýhodnených – teda matiek, dlhodobo nezamestnaných či starších – aj v samotnej Európskej únii.

Bez diskusie a dokonca aj s výraznou podporou opozície, prešla občianska petícia, ktorá žiada, aby sa skrátil vek odchodu do dôchodku na 64 rokov, plus zaviedol takzvaný preddôchodok.
Kým nebude na stole novela zákona, nie je nič isté. No o tom, že petíciu už odobrujú poslanci na schôdzi nevedeli ani odborári, ktorí ju spísali a zozbierali hlasy, aby prinútili poslancov sa ňou zaoberať.

Síce aj podľa právnika Igora Augustiniča z bpv Braun Partners to nemusí znamenať, že nakoniec parlament prijme zákon, ktorým skrátenie veku odchodu do dôchodku odsúhlasí. Ibaže toto je dosť jasný signál pre odborárov – keďže petíciu schválila aj veľká časť opozície, že môžu vyvíjať tlak na jeho prijatie. Tí už chystajú druhé dejstvo akcie – chcú zbierať podpisy na vyhlásenie referenda.

Ako upozorňujú odborníci a analytici, samotná zmena môže ekonomike spôsobiť veľké problémy. Ak by sa zastropoval vek odchodu do dôchodku, môže to mať výrazný dopad na udržateľnosť verejných financií, keďže už dnes prichádza do dôchodku približne o desaťtisíc dôchodcov viac ako v minulosti.

Cena za zastropovanie dôchodkového veku na 65 rokov by mohla stáť podľa štátneho tajomníka rezortu práce Ivana Švejnu do 810 miliónov eur ročne. Pri 64 rokoch by to bolo ešte drahšie.
Predseda rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko upozornil, že narastie aj dlh verejnej správy, v roku 2066 až o 30 percent.

Upozornil aj na to, že dopady pocítia aj samotní dôchodcovia. „Ak by sme porovnali dôchodok, ktorý by dostal pri dnešnom systéme, v porovnaní so zastropovaním na 65 rokov, tak by mali penzisti nižší dôchodok o viac ako sedem percent,“ upozornil I. Šramko.

Musí byť z petície zákon?

  • Pokiaľ petíciu podpísalo viac ako 100-tisíc občanov musia ju poslanci v parlamente prerokovať (v zmysle § 133 ods 3. Rokovacieho poriadku).
  • Takáto petícia sama osebe nie je návrhom zákona, o ktorom musí Národná rada hlasovať.
  • Návrhy zákonov, o ktorých parlament musí rokovať, môžu podľa Ústavy predkladať len parlamentné výbory, poslanci alebo vláda.
  • Ak si žiadny z oprávnených predkladateľov (poslanci, členovia vlády) obsah petície neosvojí a nepretaví ho do návrhu zákona, nič sa v parlamente nebude diať.
  • Aj keď je návrh zákona do parlamentu podaný, poslanci vo všeobecnosti nemajú právnu povinnosť ho prijať.
  • Petíciu odobrilo v parlamente 112 poslancov, z toho 37 opozičných.
  • Emil Machyna z OZ Kovo už teraz hovorí, že chce nazbierať podpisy (potrebných je 350-tisíc), ktoré by zaväzovali prezidenta vyhlásiť referendum.
  • Podľa Ústavy návrhy v referende „vyhlási Národná rada Slovenskej republiky ako zákon. Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti“.