Časť Francúzov začala prevádzať svoje prostriedky a úspory do zahraničia pre obavy z plánov ľavice, ktorá by sa vo Francúzsku mohla dostať k moci po voľbách. Strana NFP vo svojom programe navrhuje zdaniť bohatých vo výške 90 percent alebo silne progresívne zdanenie. Podobné zámery tak urýchlili prípravy na presuny peňazí do zahraničia nielen u najbohatších, všimol si denník Le Figaro.
„Obrovské množstvo peňazí práve teraz opúšťa Francúzsko. Je to ohromujúce. Luxemburskí poisťovatelia, s ktorými spolupracujem, sa teraz prehýbajú pod prívalom nových klientov,“ povedal denníku francúzsky správca aktív.
Ovládla ich panika
Po víťazstve NFP v predčasných parlamentných voľbách mnoho majetných Francúzov začalo vážne zvažovať, že by krajinu opustili. Exil nie je jednoduché rozhodnutie, ale prvým krokom na tejto ceste bolo pre časť ľudí prevedenie peňazí do zahraničia. Niektorí tak urobili dokonca už po prvom kole volieb, ktoré vyhralo nacionalistické a populistické Národné združenie (RN).
„Niektorí klienti nás požiadali, aby všetko bolo pripravené na prípadný odchod (z krajiny). Niektorých ovládla panika. Chcú všetko predať, zmeniť postavenie svojej rodiny. Je cítiť veľký hnev,“ popisuje právnik Philippe Lorentz. Jeho kancelária od volieb zaznamenala o tretinu viac klientov než predtým.
Hranica nad 12 miliónov eur
Líder Nepoddajného Francúzska (LFI) Jean-Luc Mélenchon pred dvoma rokmi vyhlásil, že „nad 12 miliónov beriem všetko“. Kontroverzné opatrenie, ktoré možno považovať za konfiškáciu, sa objavilo v tohtoročnom programe NFP, ktorej je LFI súčasťou.
„Moji klienti, ktorí majú majetok nad 12 miliónov, sa nenechajú okradnúť,“ uvádza šéf firmy Optigestion špecializovanej na správu majetku Éric Gérard.
„Niektorí očakávajú, že hranica zajtra klesne na desať miliónov, potom možno na päť,“ zdieľa jeho obavy Benoît Lelieur z obdobne zameranej firmy Aquila Avocats. Upozorňuje, že hlavnou motiváciou pre odchod z krajiny nie je iba rast daní, ale aj celková premena nálady v spoločnosti, rast napätia a násilia, ktoré je bežné už aj medzi mládežou a deťmi.
Situácia nie je ojedinelá
Francúzsko zostáva jednou z krajín s najvyšším zdanením v Európe - povinný odpočet dosiahol 43 percent a daňový exil je veľkým lákadlom. Reakcia Francúzov po tohtoročných voľbách ale nie je historicky ojedinelá. Podobne sa už mnohí správali po voľbách v rokoch 1925, 1936, 1981 a 2012, vždy keď sa vracala k moci ľavica. V roku 1981 to boli obavy z možného znárodňovania za Françoisa Mitterranda, v roku 2012 vyvolal odchody bohatých nástup Françoisa Hollandea na post prezidenta a rast daní.
Naopak súčasný prezident Emmanuel Macron sa snaží podnikateľské prostredie podporovať. Jeho rozhodnutie rozpustiť dolnú komoru parlamentu a vypísať predčasné voľby by ale všetok pokrok v tejto oblasti mohlo vrátiť o obrovský krok späť, píše Le Figaro.
Finančníci oslovení denníkom Le Figaro uviedli, že možné daňové zmeny by štátu aj tak nepriniesli príliš veľa prostriedkov navyše, mali by ale obrovský vplyv na psychiku už tak daňovo ťažko zaťažených subjektov. Paríž sa navyše po odchode Británie z Európskej únie stal útočiskom pre časť obchodníkov na burze, ktorí by si teraz museli hľadať nové pôsobisko.
Ďalšie dôležité správy
