Hoci Európa si vo štvrtok pripomínala 69. výročie konca 2. svetovej vojny, na finančných trhoch pokoj ani zďaleka nevládol. Zraky trhu sa upierali predovšetkým na popoludňajšie rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) o nastavení menovej politiky a najmä na následnú tlačovú konferenciu guvernéra ECB Maria Draghiho. ECB v súlade s očakávaniami výšku úrokových sadzieb v eurozóne nemenila a základná sadzba tak zotrvala na úrovni 0,25 percenta.

Keďže ale obchodníci okrajovo očakávali, a v kútiku duše aj dúfali, že ECB by mohla zasiahnuť, zverejnenie rozhodnutia o ponechaní sadzieb bez zmeny vyhnalo euro na nové dvaapolročné maximum voči doláru na úrovni 1,3993 EURUSD. Euro sa tak psychologickej hladiny 1,4000 EURUSD dotknúť nedokázalo. Ak by sa tak stalo a euro by túto hladinu prelomilo, nasledoval by pravdepodobne ďalší strmý rast spoločnej meny eurozóny spôsobený automatickým zatváraním pozícií tých obchodníkov, ktorí stavili na jej oslabenie.

Toho si boli zjavne vedomí aj európski centrálni bankári a M. Draghi tak stihol v pravý čas zasiahnuť a zraziť euro o viac než figúru nadol. A tak zatiaľ čo pätnásť minút pred treťou hodinou siahalo euro na hladinu 1,4000 EURUSD, o tretej už bolo na hladine 1,3900 EURUSD. Ani tam sa však oslabovanie eura nezastavilo a naša mena si do záveru obchodovania pohoršila až na úroveň 1,3840 EURUSD. Za deň tak euro stratilo na sile rovné pol percento aj vďaka postupne sa predlžujúcemu zástupu analytikov očakávajúcich v júni od ECB uvoľnenie menovej politiky.

A čo také M. Draghi urobil? Ako sme si uňho už zvykli, vyskladal vetu silnými slovami, ktoré aspoň na čas dokážu presvedčiť trh, že centrálna banka je pripravená konať. A to už na najbližšom zasadnutí, teda 5. júna. Trhu tak opäť stačila jedna veta na to, aby otočil svoje správanie o 180 stupňov. Ak ale v júni žiadne zásadné rozhodnutie nepadne, slová už M. Draghimu a jeho družine stačiť nebudú. Miera inflácie v eurozóne zatiaľ nemá vážnejšie dôvody zrýchľovať, a to sa centrálnej banke nepáči. Silné euro situáciu neuľahčuje a ECB už jednoducho nemá na čo čakať.

Zníženie úrokových sadzieb či menej štandardné opatrenie v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok ďalšie oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho importu by sme si totiž infláciu „doviezli“.

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia.

Pomerne silné euro v súčasnosti robí vrásky na čele európskym exportérom, ktorých produkcia sa skrz silnejšie euro stáva pre zahraničných odberateľov drahšou. Exportéri tak buď kvôli vyšším cenám čelia nižšiemu dopytu spoza hraníc, alebo sú nútení svoju produkciu zlacňovať na úkor vlastných marží.

Naopak, posilňujúce euro môže byť výhodné pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na zahraničnom „neeurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje na trh eurozóny. No a podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči doláru či iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba však zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje, teda hedžuje.

Komentáre z prostredia ECB vo štvrtok prispeli aj k rastu na európskom akciovom trhu. Darilo sa najmä indexom periférnych krajín, keď taliansky MIB posilnil o 2,3 percenta a španielsky IBEX o 1,7 percenta. Rast ale zaznamenali aj ostatné dôležité európske indexy vrátane francúzskeho CAC (rast o 1,4 percenta) a nemeckého DAX, ktorý obchodovanie zakončil v pluse 0,9 percenta. Na druhej strane Atlantiku sa skôr červenalo, keď mierny rast na úrovni 0,2 percenta si zaknihoval len DJIA a ostatné indexy strácali.

Pre európsku perifériu sa zvesela začína aj piatok, keďže ratingová agentúra S&P zdvihla výhľad portugalského ratingu z negatívneho na stabilný a zmazala tak hrozbu ďalšieho zníženia úverovej spoľahlivosti tejto sanovanej ekonomiky. Portugalsko sa ale svojím ratingom stále pýšiť nemôže, keďže ten zotrval na úrovni BB, teda dva stupne pod investičným pásmom.

Autorka je analytička Poštovej banky