Posledný samit EÚ ukázal, že európski lídri nad sebou potrebujú bič. Až keď na chrbtoch naozaj silne cítia drsné údery (v tomto prípade reálnu hrozbu možného rozpadu eurozóny), sú ochotní a schopní prísť s rozhodnutiami, ktoré možno označiť za prelomové, nech ich už história bude raz hodnotiť hocijako. Dohody zo samitu prekvapili skeptikov a podľa prvej reakcie i trhy. No ako to už s podobnými rozhodnutiami býva, niečo podstatné im chýba i tentoraz. Detailná podoba a vysvetlenie, ako by mali v praxi konkrétne fungovať. Práve to však bude kľúčom k tomu, aby sa dosiahlo očakávané, teda aby sa podarilo vystúpiť z bludného kruhu dlhovej krízy a priniesť trhom i ekonomike stabilitu, upokojenie a rast.
Jedným z hlavných rozhodnutí už zhruba dvadsiateho „kľúčového“ samitu od vypuknutia krízy pred dva a pol rokom je možnosť nalievať do bánk v problémoch peniaze rovno zo záchranných fondov eurozóny. Tak účtovné knihy krajiny, ktorej finančným ústavom prostriedky poplynú, nebudú zaťažené ďalšími dlhmi. Priama rekapitalizácia však bude možná až po tom, čo vznikne jednotný bankový supervízor pod záštitou Európskej centrálnej banky (ECB). No tým sa to nekončí, pretože vytvorenie jednotného dohľadu v eurozóne nahradzujúceho národných regulátorov by malo byť „len“ krokom k širšej bankovej únii. Po jej vytvorení volajú nielen niektorí európski politici, ale i partneri z Medzinárodného menového fondu (MMF) či USA.
Po priamej rekapitalizácii bánk silno volalo Španielsko, ktoré kvôli bankám už muselo požiadať o finančnú pomoc. No Madrid s Rímom mali i ďalšiu požiadavku. Žiadali naliehavé opatrenia na stabilizáciu dlhopisových trhov, teda kroky, ktoré by im mali zraziť rastúce výnosy z ich dlhopisov. Tie sa dostali na úrovne, na ktorých by nemuseli byť „trvalo udržateľné“. Hoci to ešte pár dní pred samitom tak nevyzeralo, nakoniec to po boji, pri ktorom dokonca chvíľu blokovali aj odsúhlasenie balíka opatrení na posilnenie rastu a tvorby nových pracovných miest vo výške 120 miliárd eur, dostali. Nemecká kancelárka Angela Merkelová, hoci si musela byť vedomá, akú to vyvolá kritiku doma, pod tlakom situácie či partnerov ustúpila.
Výsledkom je, že záchranné fondy eurozóny EFSF a ESM sa budú môcť využívať „flexibilným a účinným spôsobom na stabilizáciu trhov“. Práve táto veta síce vyčarila široké úsmevy na tvárach talianskeho premiéra Maria Montiho i jeho španielskeho náprotivku Mariana Rajoya, lenže je otázkou, ako by také intervencie prebiehali. Malo by stačiť, že dané krajiny budú plniť rozpočtové kritériá a ciele, ale kto a ako to bude kontrolovať? Akú úlohu a právomoci, ak nejaké, by mala trojka (Európska komisia, ECB a MMF), ktorá dozerá na krajiny so záchranným programom?
Detailov a otázok, ktoré sa ešte budú musieť riešiť, je veľa aj okolo rekapitalizácie bánk. Kto bude zodpovedný za tieto pôžičky? Keď nie daná krajina, tak teda celá eurozóna? Nehraničí to však s morálnym hazardom, ako hneď vystrelili smerom ku kancelárke A. Merkelovej jej politickí oponenti doma? A hlavne – bude vlastne na všetko v záchranných fondoch dosť peňazí, lebo v tomto smere A. Merkelová neustúpila ani o piaď a akémukoľvek ďalšiemu zvyšovaniu sa bráni?
Priama rekapitalizácia by navyše mala byť umožnená až po tom, čo vznikne spomínaný jednotný supervízor. Stať by sa to malo do konca roka. Rokovania o jeho podobe a právomociach však rozhodne nebudú ľahké. Nebude to totiž len vecou eurozóny, hoci jej sa to bude bezprostredne týkať, ale i zvyšku EÚ. Niektoré krajiny budú veľmi obozretne sledovať to, aby nedošlo k podkopaniu právomocí ich dozorných orgánov. Obzvlášť v situácii, keď sú ich domáce banky vlastnené zahraničnými matkami z eurozóny.
Predseda Európskej komisie José Barroso po samite podotkol, že boli prijaté rozhodnutia, ktoré ešte pred niekoľkými mesiacmi boli nemysliteľné. V tom má pravdu. Prv nielen nepredstaviteľné, ale hlavne neschváliteľné môže pod tlakom krízy prejsť. Či je to dobré alebo nie, ukážu až ďalšie mesiace a roky. Až potom bude prípadne možné sa zaradovať.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 26/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
