Zatiaľ je isté iba to, že Maďarov čaká v roku 2011 hospodársko-politický experiment. V čele vlády je totiž premiér Viktor Orbán, ktorý sa od začiatku postavil vo všetkom takpovediac proti prúdu. Najmarkantnejšie sa to prejavuje jeho zásadným odmietaním „uťahovania opaskov“ občanov.
Konsolidáciu ekonomiky, ktorú okrem hospodárskej krízy postihli podľa neho aj zlé rozhodnutia predchádzajúcej ľavicovoliberálnej vlády, by mali zaplatiť tí, ktorých nezlomila ani kríza. „Krajine chýba milión pracovných miest a milión detí,“ tvrdí predseda vlády i vládneho Fideszu, ktorý sa dušuje, že v Maďarsku časom vytvorí hospodársky systém, ktorý bude v strednej Európe čo do konkurencieschopnosti číslom jeden.
Premiér si nerobil ťažkú hlavu, keď v júli predčasne odišla z krajiny delegácia Medzinárodného menového fondu. Povedal, že rozchod s MMF je krokom Maďarska k národnému sebaurčeniu.
Výrazné zmeny
V. Orbán, ktorého strana v aprílových parlamentných a potom aj v októbrových komunálnych voľbách prevalcovala politických súperov, vyhlásil, že v nadchádzajúcom roku urobí výrazné zmeny. „Zmeníme všetko, čo je namierené proti životu, ľuďom, národu, prípadne protirečí zdravému rozumu – teda ústavu, zákony, verejný život, verejné obstarávanie, zdaňovanie, ochranu životného prostredia a aj médiá,“ povedal. Dvojtretinová väčšina mu umožňuje úpravu ústavy, volebného zákona, zákona o politických stranách či Občianskeho zákonníka. Novú ústavu by chcel Fidesz presadiť už na jar budúceho roku.
Vládny blok, ktorý tvoria Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, už upravil mediálne zákony a zariadil, aby dohľad nad médiami vykonávala ďalších deväť rokov nominantka Fideszu. Do karát najsilnejšej vládnej strany hrá pri presadzovaní zámerov aj jej nominant v prezidentskom kresle – Pál Schmitt.
Vláda najskôr presadila zavedenie dočasnej „krízovej dane“ pre banky, potom aj pre energetiku, telekomunikácie a obchodné reťazce. Experti upozorňujú, že zdanené subjekty môžu časť bremena preniesť na obyvateľstvo a môže to tiež ovplyvniť náladu zahraničných investorov. Za schváleným zákonom o zmrazení platieb do súkromných penzijných fondov do konca roka 2011 sa skrýva aj očakávanie, že väčšina sporiteľov sa vráti do štátneho dôchodkového systému.
Orbánova vláda zašla tak ďaleko, že si cestu k zavádzaniu svojich opatrení nemieni nechať komplikovať ani ústavným súdom – navrhla obmedziť jeho právomoci. Tvrdí, že vo veciach, o ktorých nemôže byť referendum, teda napríklad vo veci rozpočtu, by ústavný súd nemal rozhodovať.
Podľa kritikov premiéra jeho kabinet vykrýva diery v rozpočte nesystémovými krokmi a nemá jasnú hospodársku koncepciu. Vláda však čelí aj kritike zo zahraničia. To jej vyčíta koncentráciu moci aj obmedzovanie nezávislosti tlače. Zlúčila totiž Národný úrad pre šírenie správ a Celoštátnu rozhlasovú a televíznu radu do Národného úradu pre médiá a šírenie správ.
Hospodárska konsolidácia
Hospodársky rast by mal v roku 2011 dosiahnuť tri percentá, čo vláda považuje za ambiciózny, ale reálny cieľ. MMF však vyhlásil, že toto očakávanie je príliš optimistické.
V návrhu rozpočtu na rok 2011 vláda ráta s deficitom verejných financií pod tri percentá HDP. Minister hospodárstva György Matolcsy pripomenul, že ak sa vláde podarí dodržať tento cieľ, bude to v Maďarsku prvýkrát, keď deficit neprekročí tri percentá HDP, čo je aj jeden z najdôležitejších predpokladov na zavedenie eura. O možnom termíne vstupu do eurozóny sa však v Budapešti vôbec nehovorí.
V návrhu rozpočtu je podľa G. Matolcsyho zakomponované najvýraznejšie zníženie daní za uplynulých 20 rokov vo forme rovnej dane z príjmu fyzických osôb vo výške 16 percent a zníženej firemnej dane na desať percent. Miera zadlženia štátu by sa mala v roku 2011 znížiť z tohtoročných 82 na 80 percent HDP. V štátnej sfére vláda plánuje v budúcom roku prepustiť 25- až 30-tisíc zamestnancov. Miera nezamestnanosti by napriek tomu mohla podľa analytikov klesnúť z terajších 11 na 10,5 percenta.
Ambície
Záver tohto roka podriadila maďarská vláda finančnej konsolidácii a avizovala urobiť v nasledujúcich dvoch rokoch ucelené reformné kroky s cieľom potlačiť byrokraciu, naštartovať nový hospodársky rozvojový program, zreformovať štát a spustiť novú rozpočtovú politiku.
„Raz sa nám už podarilo nasmerovať krajinu na dráhu hospodárskeho rastu,“ povedal ešte v opozícii V. Orbán, ktorý doteraz o svojom víťazstve v aprílových voľbách nehovoril inak než o dvojtretinovej revolúcii. Oponenti mu však pripomínajú, že z takmer osem miliónov oprávnených voličov hlasovalo za Fidesz iba 2,5 milióna občanov.
Svoje schopnosti bude mať vláda možnosť dokázať i počas predsedníctva Maďarska v Európskej únii v prvom polroku 2011.
Autor je budapeštiansky spravodajca TASR.
Foto - Ladislav Vallach
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
