Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu pokračoval vo svojej prvej oficiálnej ceste do Francúzskej Polynézie. Pricestoval tam v sobotu z Tokia, kde sa zúčastnil na slávnostnom otvorení letných olympijských hier. Macron má v Polynézii v pláne diskutovať o strategickom postavení tohto územia, dôsledkoch jadrových skúšok a existenčnom riziku, ktoré pre ostrovy v tejto časti sveta predstavuje globálne otepľovanie. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP.
V príhovore na Tahiti sa prezident venoval kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, ako aj rozdielnym postojom ľudí k očkovaniu proti infekčnej chorobe Covid-19.
Sloboda bez povinnosti neexistuje
Na margo polemiky o očkovaní a povinnosti preukazovať svoj zdravotný stav počas pandémie tzv. covidpasom Macron zdôraznil, že „sloboda bez povinnosti neexistuje". Kritizoval rozhodnutie ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, a uviedol, že ich postoj nie je prejavom „slobody, to je nezodpovednosť, sebectvo."
Merkelová a Macron varovali pred šírením nových variantov koronavírusu
Pokiaľ ide o zavedenie zdravotného pasu, Macron označil toto svoje rozhodnutie za primerané. Pripomenul, že covidová epidémia vo Francúzsku znovu naberá na sile. „Moje posolstvo je jednoduché: treba byť zaočkovaný,“ vyhlásil Macron v nedeľu na Tahiti, pričom varoval, že tlak na zdravotný systém sa v nasledujúcich dňoch a týždňoch bude naďalej zvyšovať.
Agentúra AFP dodala, že pokiaľ ide o vakcináciu, mnoho Polynézanov je naďalej opatrných: na ostrovoch Francúzskej Polynézie je zaočkovaných iba 29 percent dospelých. Pritom v kontinentálnom Francúzsku sa očkovaniu doteraz podrobilo takmer 49 percent dospelej populácie.
Diskusia o dôsledkoch jadrových skúšok
Obyvatelia rozľahlého súostrovia s viac ako 100 ostrovmi nachádzajúcimi sa na polceste medzi Mexikom a Austráliou dúfajú, že Macron potvrdí zámer odškodniť obete ožiarenia po desaťročiach jadrových testov, keď Francúzsko v tejto oblasti testovalo jadrové zbrane. Tieto skúšky sú naďalej zdrojom hlbokej nevôle ostrovanov, ktorí ich považujú za dôkaz rasistických koloniálnych postojov Francúzska, ktoré nebralo ohľad na život miestnych obyvateľov.
„Počas tejto návštevy má prezident v úmysle nadviazať silný a transparentný dialóg podporením niekoľkých konkrétnych krokov týkajúcich sa dejín, a to otvorením štátnych archívov i individuálnych kompenzácií," informoval zdroj z úradu francúzskeho prezidenta.
Tento zámer súvisí aj s analýzou, ktorú na jar tohto roka zverejnili na investigatívnej webstránke Disclose.ngo. Vyplýva z nej, že francúzska vláda roky tajila skutočnú úroveň rádioaktivity, ktorej bolo počas troch desaťročí jadrových skúšok v Tichomorí vystavené obyvateľstvo Francúzskej Polynézie.
Francúzsko sprísni podmienky vstupu pre cestujúcich z viacerých krajín Európy
Jadrové testy z rokov 1966–96 mali negatívny dopad na zdravie „takmer celého obyvateľstva" týchto tichomorských ostrovov, ktoré sú zámorským územím Francúzska, píše sa v správe, z ktorej svojho času citovala agentúra AFP. „Naše odhady sú dvoj- až desaťnásobne vyššie ako tie od francúzskej organizácie pre jadrový výskum CEA z roku 2006,“ uviedol Disclose.ngo.
Investigatívny projekt tiež zverejnil utajenú správu z Paríža, ktorú polynézska vláda dostala vlani vo februári. V správe sa píše o náraste počtu prípadov rakoviny štítnej žľazy u obyvateľov Gambierových ostrovov, súčasti Francúzskej Polynézie, ktorý má priamo súvisieť s francúzskym jadrovým testom Aldébaran, napísal denník The Guardian.
Francúzska vláda vytvorila kompenzačný mechanizmus pre obete jadrových skúšok až v roku 2010. Do dnešného dňa odškodnila 454 ľudí, z toho len 63 obyvateľov Francúzskej Polynézie. V ostatných prípadoch šlo najmä o zahraničných pracovníkov a francúzskych vojakov, ktorí na súostroví pôsobili v čase jadrových skúšok.
