Teatrálne a populistické správanie Igora Matoviča v poslednom období trhá zo sna nielen koaličných partnerov, ale aj obyvateľov Slovenska. Jeho násilné pasovanie sa do role obete mu už verí len málokto a svojimi poslednými výrokmi prekonáva hranice, ktorých prekročenie je neospravedlniteľné. Prirovnávanie sa ku Židom utekajúcim pred nacistami je totiž vrcholom neúcty.
Toto prirovnanie neobstojí
„Čokoľvek som mohol urobiť dobre, nič nebolo odprezentované. Čo len náznak váhavého bolo prezentované ako katastrofa najväčšia na svete a urobili ste jednoducho zo mňa Žida 21. storočia,“ vyhlásil v pondelok Matovič.
Pre Televízne noviny sa ku neslávnemu výroku vyjadril aj Ústredný zväz židovských náboženských obcí.
„Došlo k porovnaniu kritického hodnotenia činnosti politika a rasového prenasledovania na báze kolektívnej viny, ktoré vyústilo do genocídy s miliónmi nevinných obetí. Toto prirovnanie neobstojí a podľa spontánnych reakcií je zrejmé, že to rovnako vnímajú i občania Slovenska,“ uviedli.
Má Matovič narcistické črty?
Na správanie ministra financií sa v článku Denníka N zameral aj Marián Leško. „Čo ak je Igor Matovič len miestnou odrodou istého typu politika, ktorý v poslednom desaťročí zaznamenal globálny úspech od Filipín a Venezuely cez Spojené štáty až po Rusko či Maďarsko?“ kladie si v texte otázku.
Zároveň sa pozerá na štúdiu Billa Eddyho, ktorá sa zameriava na analýzu narcistických čŕt so sociopatickými sklonmi a vysoko konfliktným zameraním.
„Podľa štúdie Billa Eddyho predstavujú Duterte, Maduro, Trump, Putin a Orbán prienik všetkých troch spomenutých charakteristík,“ pokračuje Leško. Zároveň ďalej rozoberá črty podobného typu osobností a zamýšľa sa nad tým, ktoré z nich sú aplikovateľné aj v prípade Igora Matoviča.
„Pretože narcistický politik zo všetkého najradšej počúva sám seba, počet tlačoviek, ktoré doteraz Matovič usporiadal, tomu aj primerane zodpovedá. Kým bol v opozícii, svoje veľkolepé myšlienky a plány mohol iba ohlasovať. Keď sa stal predsedom vlády, mohol ich začať aj realizovať. Žiaľ, aj v čase pandémie,“ píše Leško.
Ďalej sa opäť odvoláva na štúdiu Billa Eddyho, ktorej obsah hovorí, že vysoko konfliktné osobnosti s narcistickým pozadím a sociopatickými črtami nemenia svoje správanie. Práve preto sú tieto osoby údajne oveľa predvídateľnejšie než ostatní ľudia.
„Postupujú totiž podľa ustáleného vzorca, ktorý sa dá označiť za ich stály modus operandi. Eddyho téza má svoju platnosť aj v prípade Igora Matoviča, čo sa dá preveriť na kľúčových udalostiach z jeho i našej minulosti. Ale aj súčasnosti,“ konštatuje Leško.