Demonštrácie sú spôsob, ako v demokracii vyjadriť občiansky postoj a upozorniť na korupciu a iné nešváry v spoločnosti. Tak ako tomu bolo pred mesiacom, keď študenti zorganizovali Veľký protikorupčný pochod na Námestí SNP. Lenže ako to dopadlo? Zmenilo sa niečo?
Nedávny výskum, na ktorý upozornil psychológ Petr Houdek v blogu, sa pozrel na efektívnosť protestov a ich zmysel. Štúdia naznačuje, že verejné protesty majú obrovský potenciál, ale žiaľ neovplyvňujú rozhodovanie politikov.
Americký ekonóm Stan Veuger s kolegami napísal komplexnú analýzu toho, či demonštrácie nejaké merateľné zmeny prinášajú v americkej realite. Výsledok štúdie je, že nemali okamžitý účinok a nemenili názory ani správanie politikov. Čo ale dokázali, bola aktivizácia ľudí, čo bolo veľmi podstatné. Keď bolo pekné počasie a „podarila“ sa veľká demonštrácia, občania videli, že nie sú len hŕstkou nespokojencov a získali nádej, že môžu niečo zmeniť.
Začali sa viac angažovať, vytvorili spolky, ktoré sa zapájali do verejného života, začali sa viac zúčastňovať na zasadnutiach mestských či krajských zastupiteľstiev a agitovať susedov, spoluobčanov a nerozhodnutých voličov. Nazbierali finančné príspevky a podporovali strany kandidátov, ktorí sa zaviazali so stavom, proti ktorému protestovali, niečo urobiť.
Inými slovami: demonštrácie nie sú úspešné preto, aby donútili napríklad ministra vnútra Roberta Kaliňáka odstúpiť, ale skôr smerujú občanov od ohovárania pri pive k reálnym činom. Buď ich demonštrácie motivujú malými krokmi urobiť v krajine niečo dobré a zároveň ich povzbudia, aby sledovali lepšie kroky politikov, ako sa tvoria zákony a aktívne vstupovali do politického konania. Až ich činy nakoniec vedú k reálnej zmene. Demonštrácie sú len spúšťačom, ktorého výsledkom je vyšší záujem o veci verejné. Občan má tak pocit, že v republike nie je sám a jeho obavy zdieľajú viacerí.
Organické mäso je len jedna veľká bublina
Bio potraviny sú stále trendy a keďže si myslíme, že sú zdravšie, sme ochotní platiť aj vyššie ceny. Nečudo. Zvieratá chované na organické mäso je bez antibiotík, hormónov a ďalších hnusných chemikálií. Organické mäso pochádza (alebo by aspoň malo) zo zdravých zvierat chovaných na pastvinách alebo farmách, kde majú dostatok životného priestoru a zaobchádza sa s nimi ako so živými tvormi.
Práve na tento fakt sa pozrela americká novinárka Michelle Miller, ktorá zavítala na obrovskú kuraciu farmu v americkom štáte Washington, kde sa produkuje organické mäso.
Jej majiteľom je Wes Neilson a ročná kapacita farmy je 2,5 milióna kurčiat. Farmár sa v biznise pohybuje 12 rokov a novinárke potvrdil, že označenie „bio“ či „organické“ je často prehnané, pretože medzi konvenčným a organickým spôsobom chovu sliepok veľa rozdielov nenájdete.
Aspoň v americkej realite je úplne bežné, že kŕmne suroviny neobsahujú žiadne antibiotiká a to bez ohľadu na označenie. Často sa dovážajú z Číny.
„Kurčatá sa predávajú, keď majú asi 42 až 49 dní a sú očkované ešte predtým, ako dorazia na farmu v prepravkách na vysokozdvižnom vozíku,“ vraví. Moderné stodoly sú klimatizované a hoci organické kurčatá musia mať prístup aj na čerstvý vzduch, farmár z vlastnej skúsenosti tvrdí, že vonku zavítajú aj tak len dve percentá kurčiat - aj to zvyčajne náhodou.
Ďalšou podobnosťou je priestor. Všetky kurčatá sa chovajú v priestoroch bez klietky, ale aj tak sa kurčatá rady zhlukujú. Priestor pre konvenčné kurčatá má byť okolo 0,072 až 0,08 štvorcového metra na jeden kus (v závislosti od sezóny, v zimných mesiacoch ich bude v stodole viac, aby si udržali teplo), zatiaľ čo organické kurčatá vyžadujú 0,08 štvorcového metra na jedného vtáka. Rozdiel je teda len minimálny. Farmár tvrdí, že kurčatá sa cítia v preplnených podmienkach dokonca bezpečnejšie ako vo voľnom výbehu.
Jediný výraznejší rozdiel je v tom, že v organických systémoch chovu nie sú povolené antibiotiká, zatiaľ čo konvenční farmári môžu nimi liečiť kurčatá, ak ochorejú. V oboch systémoch však choroba nie je bežná a miera úmrtnosti sa pohybuje na úrovni len okolo troch až piatich percent. Skúste si prečítať článok a získate iný pohľad na chov a bublinu zvanú organický chov.
Organické kura Zdroj: flickr.com / Kai Hendry | cc
11-ročný chlapec, ktorý hackol medvedíka
Účastníci konferencie o kybernetickej bezpečnosti v Haagu sa nestačili čudovať, keď na nej vystúpil ešte len 11-ročný Reuben Paul. Ten sa vo svojej téme zameral na potenciálne nebezpečenstvo hacknutia nielen počítača či smartfónu, ale aj auta, mikrovlnky, chladničky či dokonca takzvaných smart plyšových hračiek. Na pódium si so sebou priniesol plyšového medvedíka, ktorým sa napojil na zariadenia účastníkov konferencie.
Šiestak základnej školy v Texase tak prostredníctvom svojho medvedíka stiahol informácie z nezabezpečených osobných počítačov účastníkov konferencie v Holandsku cez Bluetooth alebo wifi. Podarilo sa mu pomocou medvedíka zapnúť v sále svetlo a nahrať rozhovor dvoch účastníkov konferencie.
„Väčšina vecí, ktorá je napojená na internet, má funkciu Bluetooth. V podstate som ukázal, ako sa k nim môžem pripojiť a ovládať ich,“ povedal pre denník The Guardian chlapec. Potenciálny útočník by podľa neho mohol získať potrebné heslá alebo údaje o polohe. Dá sa tak odpočúvať aj sledovať kohokoľvek. R. Paul tak expertom dokázal, že v súčasnosti nás môže ohroziť ľubovoľný prístroj s pripojením k internetu a môže to byť aj plyšový medvedík.
Keď sa z firmy stane podvod
Juicer je aj na pomery Silicon Valley netradičný startup, ktorý vyrába odšťavovač. Samozrejme do neho nemôžete len tak vložiť čerstvé ovocie alebo zeleninu, musíte si kúpiť špeciálne balenie džúsu, ktoré do stroja vložíte a on vám, pomocou technológie schopnej vyvinúť tlak štyroch ton, vytlačí džús.
Táto zbytočná mašina navyše stojí 400 amerických dolárov (357 eur). Dokáže prečítať QR kód na obale a zistiť, či obsah nie je po záruke a pripojiť sa na wifi. Samotné balenie džúsu však stojí päť až osem amerických dolárov (4,50 až 7 eur).
Úspech na seba nenechal dlho čakať a v minulom roku do firmy Juicer investori naliali 120 miliónov amerických dolárov (107 miliónov eur). Pred pár týždňami sa ale zistilo, že odšťavovač je zbytočný, pretože balenie džúsu je možné vytlačiť aj vlastnými rukami. Nasledovala obrovská blamáž a zákazníci požadovali vrátenie peňazí.
Juicer je pritom len vrcholom ľadovca a odráža nešťastnú pravdu nielen o Silicon Valley, ale celkovo o americkej ekonomike, píše v komentári technologický novinár Ben Tarnoff. Juicer totiž nie je anomáliou v investičnom prostredí. Naopak, je to ďalší príklad, ako sa Amerika stáva brzdou ďalšieho vývoja, bojí sa rizika a vo firmách tak vznikajú úplne hlúposti, ktoré sú zbytočné a len kopírujú, čo tu už bolo.
Príbeh o slávnom neurochirurgovi
V týždenníku The Economist sa objavila recenzia knihy Admissions: A Life in Brain Surgery od slávneho britského neurochirurga Henryho Marsha.
V knihe opisuje byrokratické postupy, formality a prebujnelú reguláciu spätú so životom lekára v rámci Národnej zdravotnej starostlivosti National Health Service (NHS), ktorá prepláca zákroky. Lekár popisuje neurochirurgov ako špeciálnu sortu lekárov, kde aj najmenšie zaváhanie môže viesť k tomu, že pacient v lepšom prípade oslepne alebo ostane do konca života paralyzovaný. Svoju prácu opisuje ako závislosť a keďže mozog je stále lekármi nedostatočne preskúmaný, ide o prácu s obrovskou dávkou neistoty a zároveň vzrušenia.
Úprimná kniha začína prípadom úspešnej operácie pacienta, ktorá viedla k jeho výpovedi. Na druhý deň totiž zistil, že pacientovi niekto zbytočne aplikoval do žalúdka cez hrdlo nazogastrickú trubicu. Poprosil teda sestričku, aby mu trubicu vybrala, ale tá to odmietla s tým, že najprv musí urobiť „papierovačky“. Teraz to samozrejme ľutuje, ale vtedy na sestričku začal kričať a povedal jej: „Nenávidím tvoju odvahu“.
Lekár po výpovedi pomáhal kolegom v Nepále a na Ukrajine. Operoval v oveľa horších podmienkach a ošetroval pacientov s oveľa väčšími tumormi. Práve na Ukrajine použil vŕtačku za 30 libier na dokončenie operácie pacienta pri plnom vedomí.
Vŕtačku Bosch PSR960 s vlastným zdrojom napájania zvolil, keď zistil, že nemôže použiť špeciálnu vŕtačku, pretože v nemocnici vypadol elektrický prúd. „Hromadné používanie vŕtačky pre domácich majstrov samozrejme obvykle neodporúčame, ale ukazuje sa, že improvizácia sa občas vyplatí,“ povedal ešte v roku 2008 svojrázny lekár. Televízia z operácie natočila vtedy aj krátky dokument. Kniha je rozprávaním jeho životného príbehu.
