Ohryzok od jablka, šupky zo zemiakov či zvyšky večere. Vo väčšine domácností na Slovensku je to bežná súčasť odpadkového koša, ktorého obsah končí zväčša na skládke. Jedlo sa tam spolu s ďalším takzvaným biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom kopí a hnije na obrovských hromadách bez prísunu vzduchu a vznikajú ideálne podmienky na tvorbu metánu.
Práve metán je pritom jeden z najnebezpečnejších plynov zodpovedných za skleníkový efekt a globálne otepľovanie. Každá skládka, nielen na Slovensku, je v podstate malá chemická továreň. Okrem metánu tam totiž vďaka dažďovej vode vzniká aj amoniak, ktorý sa potom dostáva do podzemných vôd.
Podľa posledných odhadov neziskoviek Priatelia zeme a Inštitútu cirkulárnej ekonomiky tvorí biologicky rozložiteľný komunálny odpad viac akoq 46 percent všetkého vyprodukovaného odpadu na Slovensku. Ak sa k tomu pridajú aj nepoužité potraviny, polovica odpadkového koša každej slovenskej domácnosti je tvorená zložkami, ktoré by mali končiť úplne inde a nie na skládke.
Obrovská záťaž pre planétu
Presné údaje, ktoré by hovorili o tom, koľko zeleného a potravinového odpadu končí na Slovensku na skládkach, neexistujú. Poznáme len odhad toho, koľko takéhoto odpadu sa podarilo vytriediť. Neziskovky venujúce sa tejto problematike odhadujú, že v roku 2016 to bolo celkovo 165-tisíc ton, z čoho bolo viac ako 27-tisíc ton kuchynského odpadu. Najväčší podiel má takzvaný zelený odpad, teda napríklad pokosená tráva či lístie zo záhrad.
V Škótsku, ktoré má porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko, vládna organizácia Zero Waste Scotland zrátala, že za rok 2016 v krajine zozbierajú
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
