Pred júnovými parlamentnými voľbami sa o nej v kuloároch hovorilo ako o budúcej ministerke kultúry. Nestalo sa a dnes chce Magda Vášáryová (SDKÚ-DS), bývalá veľvyslankyňa v Rakúsku a Poľsku, zakladateľka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Občianskeho oka, presadnúť z poslaneckej lavice na stoličku primátorky hlavného mesta Bratislavy. „Mám dobrú povesť a viem, kde sú peniaze,“ tvrdí v rozhovore pre TREND.
Mnoho ľudí, s ktorými názormi sa TREND stretáva, a ide väčšinou o voličov pravice, je nešťastných, že kandidátkou štvorkoalície na primátorku Bratislavy ste práve vy. Napadá vám, prečo si to myslia?
Neviem. Sú nešťastní z toho, že som bola veľvyslankyňou? Alebo sú nešťastní z toho, že som doviedla Slovensko do Bezpečnostnej rady OSN? Či sú nešťastní z kampane, ktorú robí Smer? Ktorý ma zásadne predstavuje ako princeznú z nejakého filmu spred štyridsiatich rokov?
Skôr si myslia, že nie ste dostatočne schopná, aby ste zvládli takú náročnú funkciu.
Viedla som tie najťažšie veľvyslanectvá. A dodnes mám veľmi silnú pozíciu ako v Rakúsku, tak aj v Poľsku. Bola som štátnou tajomníčkou ministerstva zahraničných vecí a mojou úlohou bolo pripraviť Slovensko na vstup do vrcholového orgánu sveta – Bezpečnostnej rady OSN. Myslím si, že túto úlohu sme zvládli dokonale. Z piatich volieb som vyhrala štyri. Vyhrala som voľby vnútri SDKÚ, ktoré boli veľmi ťažké.
Väčšina z toho je minulosť a veľká politika. Komunálna politika je trochu o inom. Aké sú vaše prednosti v porovnaní s protikandidátmi?
Čo môžem ponúknuť je, že som človek, ktorého sa ešte nikto nikdy nepokúsil podplatiť.
Ako si to vysvetľujete?
V tom rozhoduje povesť. Keď som bola veľvyslankyňou v Poľsku, mojimi rukami prechádzala podstatná väčšina predaja zbraní. Legálnych zbraní. A mám veľmi dobrú povesť medzi týmito ľuďmi, pretože som nastavila jasné podmienky. Som nepodplatiteľná a všetci, ktorí ma poznajú, to vedia.
Vašej povesti nepodplatiteľnej vďačíte obchodníkom so zbraňami?
Áno. Viete, aj to je časť slovenského priemyslu. A bolo to veľmi náročné. Ale zároveň si uvedomte, že som bola nárazníkovou zónou, keď likvidovali Steinhübelovský gang v Poľsku. Ten siahal na 75 percent poľského opravárskeho priemyslu.
Keď hovoríte o podplácaní, považujete korupciu za problém mesta Bratislava?
Vnímam to ako veľký problém. Napríklad dnes žiada firma Ingsteel od mesta zvýšenie financií na dostavbu zimného štadióna. A zároveň aj 1,28 milióna eur na financovanie projektu takzvaného nosného dopravného systému (rekonštrukcia Starého mosta, pozn. red). Čo je len taký názov pre dvojkilometrovú električkovú trať zo Šafárikovho námestia po supermarket Billa na druhej strane Starého mosta v Petržalke.
Kde je korupcia v tomto prípade? Projekt predsa schválil magistrát, firma Ingsteel si ho nevymyslela.
Ale je to veľmi kontroverzný projekt. Dočasné riešenie. Patrím ku generácii, ktorá nikdy nepodporí žiadne dočasné projekty.
Zdroj: david3
Rozprávali ste sa o korupcii v meste s Andrejom Ďurkovským, súčasným primátorom? Ten by o nej mal mať najlepšie informácie.
Nepovedala by som. Myslím si, že sa v posledných dvoch rokoch ocitol v určitej izolácii. Čo je samozrejme aj jeho chyba, nechcem ho ospravedlňovať. Keď si preštudujete rozpočty mesta, tak do roku 2008 sú pomerne transparentné. Potom mesto nezvládlo krízu a tí ľudia, ktorí využili neistotu v čase krízy, sa chceli v rozpočte zabývať. Diplomaticky povedané.
Podarilo sa im to?
Myslím si, že robia všetko pre to, aby tam mohli zostať. Pri zimnom štadióne sa suma 25 miliónov eur, ktorá bola zastupiteľstvom odsúhlasená, neustále zvyšuje. Bez dôkladného auditu by som nevydala ani korunu.
A vy hovoríte, že toto sa deje bez vedomia či pričinenia A. Ďurkovského?
Nie som prokurátor ani vyšetrovateľ. Neviem vám na toto odpovedať. V každom prípade viem, že rekonštrukcia zimného štadióna, vrátane čiernej stavby hotela vedľa, je záležitosť firmy Ingsteel a za firmou Ingsteel je premenovaná firma Váhostav-SK pána Juraja Širokého.
Poďme od budov k cestám. Vo volebnom programe píšete, že presadíte „moderný mestský dopravný systém.“ Čo si majú voliči pod tým predstaviť?
Mestu chýbajú základné rozhodnutia. To nás veľmi zabrzdilo. Preto v mojom programe je, že som pripravená urobiť sedem základných rozhodnutí a prevziať za ne zodpovednosť. Nepotrebujem už robiť komisie a referendá.
Ktoré z tých rozhodnutí sa majú týkať dopravy?
Spoločné rozhodnutie vlády, župy a mesta o nultom okruhu. Rozhodnutie vlády a mesta o využití európskych fondov pre projekt TEN T-17. Peniaze, 416 miliónov eur, tu sú. V Operačnom programe Doprava. Tretím rozhodnutím je prehodnotenie projektu električky zo Šafárikovho námestia na druhú stranu. Ten by mal stáť 113 miliónov eur, ktoré mesto nemá. Pätinu tejto sumy by som radšej venovala na rýchlu modernizáciu existujúcich električkových tratí. Ako to urobilo Brno.
Je možne vybudovať bratislavskú časť projektu TEN T-17 bez toho, aby bolo dokončené celé železničné prepojenie Paríža s Viedňou? Jeho budúcnosť je otázna napríklad v nemeckom Stuttgarte, kde ľudia protestujú proti stavbe dopravného uzla.
Pýtali sme sa na to na ministerstve dopravy minulý piatok. Naopak, my sme pod tlakom Bruselu, aby sme už konečne začali. Európska komisia nástojí na tom, aby tento projekt bol súčasťou integrovanej mestskej dopravy. Aby nebol len o tých desiatich medzinárodných vlakoch, ktoré traťou denne prejdú.
Hovoríte, že Bratislava premárnila šancu na vlastné metro. Kedy?
V roku 1990.
Čo sa vtedy stalo?
Sovietsky zväz a Líbya dlhovali Československu veľa peňazí. Slovenskí poslanci vo vtedajšom federálnom parlamente sa spojili a vyjednali dohodu, že z tohto dlhu bude financované metro v Bratislave. Lenže potom začali tie prekáračky o pomlčku v názve štátu a zanedlho prišlo rozdelenie štátu. Podľa mňa vtedy Bratislava definitívne stratila možnosť získať peniaze z iných zdrojov ako vlastných na výstavbu metra. To ale neznamená, že o desať, pätnásť rokov a možno aj trochu skôr, nebude možné vybudovať trasu metra. Povedzme do Dúbravky alebo na druhá stranu, do Pezinka. To nevylučujem.
Zdroj: david4
Nový, architektonicky výnimočný most namiesto Starého mosta, Mediatéka, univerzitné kampusy či mestská doprava po rieke. To všetko bude stáť nemálo peňazí. Kde ich Bratislava s dlhmi na úrovni 64 percent bežných príjmov vezme?
Nepredpokladajte, že som o tom nediskutovala s odborníkmi. A hlavne odborníkmi z SDKÚ-DS, strany, ktorá je známa tým, že vždy konsoliduje. Mestská hromadná doprava na Dunaji môže byť príležitosť aj pre malých a stredných podnikateľov. Nepremýšľam o tom, že by tam mali byť postavené obrovské prístavy. Uvažujem o nej ako o ďalšej električke. Však my nemáme morské vlny, ani príliv a odliv. Podľa odborníkov je Dunaj nesplavný počas roka týždeň, najviac desať dní. Je to veľmi stabilná voda.
S veľkým kultúrnym stánkom, ktorý nazývate Mediatéka, vám už asi malí a strední podnikatelia nepomôžu.
Ja nepoznám mesto, ktoré by muselo takéto zariadenie postaviť výlučne zo svojich financií. Len treba vedieť, kde sú tie peniaze. Ja viem, kde sú.
Kde?
Vo fondoch Európskej únie, ako aj vo všetkých svetových fondoch, ktoré sú otvorené na takéto financovanie.
Kde sú pozemky pre tento projekt?
Máme veľa brownfieldov v širšom centre mesta. Keď som sa rozprávala s developermi, ktorí majú pod brownfieldami pozemky, vítajú, že mesto dá podmienky a povie, že chýbajú niektoré základné veci. Nemáme kongresové centrum, olympijský plavecký štadión, národný futbalový štadión, nemáme mediatéku. Môžem vám povedať, že sú nadšení.
Chcete povedať, že developeri poskytnú mestu svoje pozemky, nech si tam postavia vami vymenované zariadenia? Hoci, keby na nich postavili administratívnu alebo obytnú budovu, zarobili by viac?
Pre mňa developeri či investori nie sú nepriatelia. Viete ja rozlišujem tých finančných žralokov, ktorí žijú z toho, že hrajú nefér a investorov, ktorí boli možno niekedy tlačení do nekalých praktík, ale nepáči sa im to. Ja som človek, ktorý dáva záruku, že prídu ešte iní investori. Ja sa nemusím v Európe alebo v Spojených štátoch predstavovať. A to je aj jedna zo základných vecí, prečo kandidujem.
V programe máte tiež Centrálny mestský park. Kde by mal vyrásť?
Draždiaky. To je koniec mojej zelenej stuhy, ktorá ide od Železnej studničky cez zelené priestory mesta. Keď sa pozriete na mapu Bratislavy, uvidíte, že okolo Draždiakov a Chorvátskeho ramena vzniká veľký priestor, ktorý by nemal byť zastavaný. To by bol priestor pre kultivovanú zeleň. Veľmi si prajem, aby tam bola veľká lúka, na ktorej by ľudia ako v Central parku, kde som si vždy rada zašla, ležali na prvom jarnom rannom slniečku. Park, ktorý by mal svoje hustejšie časti. Ale tiež, tým že je to jasne ohraničené územie, tak už nikto tam nebude stavať.
Zdroj: david5
Poďme ku kauze mestských bytov, kde sa objavilo aj vaše meno. Jej medializáciu ste označili za starý komunistický trik. Bol však podľa vás spôsob, akým sa byty prideľovali, v poriadku?
Na túto otázku vám neviem dosť dobre odpovedať, pretože vtedy ešte neexistoval trh s bytmi a jediná možnosť, ako sa dostať do centra mesta, kde môj manžel pracuje, bola vymeniť byt. Takúto výmenu vám musel potvrdiť starosta Starého mesta. Iná vec je, že ten byt na Dostojovského rade bol zdevastované územie, kde bol voľakedy internát. Samozrejme, že do prideľovania bytov treba vniesť svetlo. Táto koalícia, ktorá nastúpila, presadí aj v komunálnej politike úplnú transparentnosť.
Kedy bol ten byt postavený?
V roku 1925.
Po roku 1938 sa najprv museli vysťahovať Česi. Koľko ich bolo? Pár tisíc, desaťtisíc, dvadsaťtisíc? To nikto nevie. A kto prišiel miesto nich? Slováci. Potom bol Slovenský štát a začali deportovať Židov. Aj po tých prišli Slováci. Potom prišli Rusi, na šup vyviezli všetkých Nemcov a pokiaľ sa ešte dalo aj Maďarov. Aj na ich miesta prišli Slováci. Aspoň dve tretiny z tohto mesta vysťahovali, deportovali, vysídlili a vždy na ich miesto prišli Slováci. Takto zhrnul Ján Rozner vo svojej knihe novodobé dejiny Bratislavy. Keď ste sa v roku 1992 sťahovali z Karlovej Vsi do Starého mesta, neobávali ste sa, že vám jedného dňa niekto zaklope na dvere a oznámi, že ten byt mu kedysi štát ukradol a on chce byt alebo peniaze späť?
Začiatkom roku 1992 sme o tom vôbec neuvažovali. Československo prijalo v roku 1991 tú zásadnú klauzulu, že vrátenie majetku bude možné len ak dotyčný človek či rodina mali československé občianstvo 26. februára 1948. Keď sme na jar roku 1992 menili ten byt, už sme vedeli, že na základe tohto zákona sa nikto neprihlási. Podľa zákona totiž mali na to rok čas. Ale v podstate celý čas sme počítali s tým, že je možnosť, že sa niekto prihlási. Je mi veľmi ľúto, že po pátraní, ktoré sme podnikli aj my dvaja s Milanom Lasicom, celá rodina majiteľa bytu, ktorým bol židovský podnikateľ, bola splynovaná v nemeckých koncentračných táboroch. Bohužiaľ. Vždy zapálim sviečku na pamäť týchto ľudí. Neteším sa z toho. Ale ako vravím, boli sme si toho vedomí a na jar 1992 bolo jasné, že to nie je niečo horúce.
Ak vo voľbách uspejete a stanete sa primátorkou Bratislavy, vzdáte sa poslaneckého mandátu?
Toho veľkého v Národnej rade? Áno. Ja som dostala v posledných parlamentných voľbách 33-tisíc preferenčných hlasov. Chcem napísať otvorený list, v ktorom poprosím o pochopenie, že nevyplním tento mandát, ktorý mi ľudia dali.
Viem, že rada a veľa čítate, najmä literatúru faktu. Ktorá kniha je na vašom nočnom stolíku dnes?
Mám tam stále nedočítanú, veľmi zaujímavú knihu s názvom Emotional Intelligence. Celý čas a hlavne počas tejto kampane mám otvoreného Marca Aurelia a jeho Hovory k sebe.
Našli ste v nej niečo, čím sa dá inšpirovať vo vašej politickej činnosti?
Napríklad, a ja to aj krédo mojej mamy: ak chceš niečo robiť, tak to urob dokonale. Najlepšie ako vieš. Alebo sa do toho ani nepúšťaj.
