„Chceme, aby to bolo tak, že ak sa pacient do určitého termínu na operáciu nedostane pre nízke kapacity, prichádza na rad možnosť B, že sa pacient môže obrátiť na iné pracovisko v Európskej únii, ktoré mu tú operáciu urobí. A poisťovňa by to mala preplatiť,“ povedal Krajčí.

“V situácii stratifikácie je to veľmi dôležitá poistka pre pacienta, aby poisťovne neodzmluvňovali napríklad ďalšie ortopédie na Slovensku len preto, aby mali efektívnejšie spravované financie. Ale aby si vždy museli položiť otázku, ako stúpnu čakacie lehoty pacientov, ak odzmluvnia ortopédiu,“ dodal Krajčí s tým, že ak bude poisťovniam hroziť preplácanie zákrokov v Rakúsku či Česku, budú mať väčšiu snahu udržať vyššie kapacity na realizáciu operácií tu na Slovensku.

Podľa Krajčího je dnes zdravotnícka reforma už nevyhnutnosťou, projekt ministerky Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD) sa však v období krátko pred voľbami podľa neho stáva objektom „politikárčenia“. Smer-SD podľa neho predložil veľmi všeobecný a vágny ústavný zákon, týkajúci sa reformy, a žiada preň aj podporu opozície bez toho, aby bolo jasné, čo presne bude obsahom konkrétnych vykonávacích zákonov.

„Kto by hlasoval za takúto mačku vo vreci? My ako opozícia dáme mandát tejto vláde tým, že zahlasujeme za úplne všeobecný ústavný zákon a všetky konkrétne veci, ktoré nás budú najviac zaujímať, budú v ďalších zákonoch, na ktoré už nebude treba ústavnú väčšinu,“ upozornil.

Krajčí napriek tomu chce o reforme s ministerkou zdravotníctva rokovať. Hovorí, že OľaNO má o princípoch zmeny v zdravotníctve iné predstavy, ak by ale aktuálna aktivita bola pre pacienta prospešná, budú o jej podpore diskutovať. „Nedivím sa stranám, ktoré už dnes povedali, že za takýto zákon hlasovať nebudú. Ja si stále zachovávam ten postoj, že ak by som mohol ľuďom pomôcť aspoň v tom, že sa zadefinujú maximálne čakacie lehoty, pre mňa by to bol dôležitý moment, že by sme vedeli podporiť aj celú stratifikáciu. Minimálne by sme sa nebáli, že ak podporíme stratifikáciu, pacientom sa zhorší časová dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlil Krajčí.

Samotný princíp stratifikácie, teda rozdelenia nemocníc na lokálne, regionálne, národné a kompetenčné centrá sa podľa neho opiera o organizáciu zdravotníctva, aká u nás fungovala už za socializmu. „Vraciame sa k niečomu, čo tu bolo, zákon z roku 1961 o tom hovorí. Stačilo ho zobrať, prekopať, vylepšiť a nastaviť na dnešnú dobu,“ povedal.

Podľa navrhovaného systému budú lokálne nemocnice dostupné do 30 minút a budú mať predpísaný minimálny rozsah zdravotnej starostlivosti, ktorú budú poskytovať. Tie, ktoré ho nebudú schopné garantovať, sa zmenia na nemocnice následnej starostlivosti.

Všetky náročnejšie výkony sa presunú do nemocníc vyššieho typu a špecializovaných kompetenčných centier. „Keď sa pozrieme na stav našich nemocníc, každému je jasné, že nejakú reformu nemocničnej siete potrebujeme. Trh, o ktorom sme si mysleli, že to vyrieši, to, žiaľ, nevyriešil. Máme množstvo všeobecných nemocníc a každá robí v podstate všetko. Kvalita pritom zaostáva,“ skonštatoval Krajčí.

Reforma má však podľa neho množstvo praktických úskalí. Ak sa má väčšina špičkových výkonov koncentrovať v desiatich regionálnych a národných nemocniciach, je podľa neho otázne, či sú tieto nemocnice v stave zvládnuť nápor nových pacientov. Problémom je podľa neho nedostatok zdravotníckych pracovníkov na trhu a otázkou je aj dlhodobé financovanie reformy.