Dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda sa aj napriek volebným prehrám a dlhodobo vysokému umiestneniu v rebríčku najnepopulárnejších politikov drží v čele SDKÚ-DS dlhých desať rokov. Pre ústup z pozície volebného lídra sa rozhodol až päť mesiacov pred parlamentnými voľbami, po tom, ako premiér Robert Fico priniesol informácie o financovaní strany v časoch jej založenia. Je to ohováračská kampaň a z politiky neodchádzam, hovorí pre TREND M. Dzurinda.
S akým pocitom otvárate v tieto dni noviny?
Neotváram ich už asi desať rokov. V jednom momente som pochopil, že potrebujem mať nadhľad nad vecou. Uchovať si zdravý úsudok, aj psychické zdravie. Ale pochopiteľne mám prepracovaný systém, ako sa včas dozvedieť všetko, čo sa deje. Už som sa naučil používať aj internet. Ale hlavne sa opieram o monitoring svojich kolegov.
Tak inak, s akým pocitom začínate čítať monitoring?
Možno vás prekvapím, ale nie je to až také dramatické, ako by ste si na prvý pohľad mysleli. Možno preto, že som skutočne dramatických situácií prežil veľa. Aj fiktívnych, alebo virtuálnych, ale aj skutočných. Najväčšiu hrôzu som mal, keď mi v noci volali z ministerstva obrany, že nám umreli vojaci vracajúci sa z Kosova. Ale spomínam si aj na rôzne špinavé hry. „Gabo berie veci alternatívne“. Vláčiky. Vedel som od prvej chvíle, že to boli podfuky. Nechcem rovno povedať spravodajské hry. Keď ste vo vrcholovej politike, tak vás život vycepuje. Potom ľahšie znášate takú ohováračskú kampaň, pre akú sa rozhodol Robert Fico. Ale, že by mi to bolo príjemné, to tiež nemôžem povedať.
Zdroj: strauch
Robert Fico avizoval tlačovú besedu o financovaní SDKÚ už v lete minulého roka. Prečo ste ho nepredbehli a nezverejnili, ako sa strana pri jej založení financovala?
Neverím tomu, pán redaktor. Viem, že nám to odkazujú mnohí mediálni mágovia. Poviem vám to takto: Čarnogurský ma učil niektoré dobré zásady. Jednou z nich je, že čistému je všetko čisté. Rozumiete, postaviť sa do polohy, že ja začnem fabulovať, čo sa v nejakej chorej hlave môže narodiť a tomu prispôsobiť...
Nie fabulovať. Zverejniť tie skutočnosti, ktoré sú známe až dnes.
Jaj, tak. Ale ja som nikdy nepochyboval, že strana bola dobre financovaná. Vždy som bol informovaný o hĺbkových auditoch a tie audity niekedy u nás sedeli celé týždne. A vždy mali pozitívny, jednoznačný výsledok. Aby som sa ja zavŕtal do účtovníctva, to si neviem predstaviť. S pani Radičovou, s pani Žitňanskou, ale aj s pánom Jurzycom sme si to nechali vysvetliť minulý týždeň od desiatej do sedemnástej hodiny.
O čom sa dá sedem hodín hovoriť, ak je všetko transparentné?
Už ma hlava z toho bolela! No pavúk. Pavúk toho komplikovaného financovania. Kto tomu rozumel, ako tomu rozumel, prosím. Ale bolo to dobre, že sa každý mohol opýtať. Bolo to pomerne komplikované aj preto, že po fúzii s Demokratickou úniou sme si už na samom začiatku založili problémy. Osemdesiat miliónová záťaž to bola. Môžeme sa o tom rozprávať donekonečna, ale pre mňa, ako politika je kľúčové, že my sme ten systém zdokonaľovali. Nie pán Fico. Za našich vlád sa sprísňovali zákony o financovaní politických strán.
Spomenuli ste audity. Audítori však neskúmajú, odkiaľ pochádzajú peniaze, ktoré vám niekto požičal.
To máte pravdu. Ale už aj to skúmajú. Vieme, čo je právna retroaktivita. Ale o nejakej morálnej, etickej retroaktivite sa nehovorí. Mám na mysli to, že teraz sa chceme pozrieť na niektoré aktivity povedzme z leta 2000 našimi dnešnými očami, kritériami a nárokmi. Tu niekde sa mi zdá, že je ten problém. Ja môžem povedať, že všetko bolo čisté vtedy, a je aj dnes. Ale na kvalitatívne vyššej úrovni. V roku 2000 nebolo potrebné uviesť ani darcu, ani veriteľa. Boli iné podmienky.
Otázka nestojí, či to bolo potrebné. Hovorili ste o morálnej...
Zákonne to nebolo potrebné.
Áno. Ale to je obľúbený argument súčasnej vlády – všetko prebehlo v súlade so zákonom. Nemalo by byť samozrejmosťou, že strana informuje svojich voličov, ktorá firma jej požičala peniaze? Prečo sa na Slovensku okolo toho robia tajnosti?
Možno by vám na to vedeli najlepšie odpovedať tí dotyční ľudia. Ja vám poviem, ako to vnímam ja. Dnes sa k nám boja prihlásiť starostovia a nehanbia sa kandidovať ako nezávislí za Smer, pretože Fico vyvesil bilbordy, že kto bude Smerák dostane eurofondy. Pokiaľ budú politici, ktorí budú deliť spoločnosť na naši a nie naši, máte odpoveď.
Vy by ste nemali problém s tým, keby sa povedzme J&T prihlásila, že vám dá 10 miliónov na kampaň? Napríklad s odôvodnením, že chcete zlepšiť podnikateľské prostredie, na čom aj im záleží?
Nemal by som. Ale poznám podnikateľa, ktorý ma sprevádzal z kongresu Európskej ľudovej strany v Bonne v decembri minulého roku. Postavil firmu na strednom Slovensku, z ničoho, a cíti neskutočnú diskrimináciu lebo nechce dať úplatok. Chcete jeho adresu? Možno vám porozpráva. Viete, čo všetko som si vypočul v lietadle? Hanbil som sa za krajinu, v ktorej žijem. Podniká aj vo verejnom sektore. Ale nemá šancu, lebo povedal, že nedá. Bojuje zo všetkých síl. No ešte nech sa niekde objaví, že takáto firma nám dá päť halierov! Nedostane nijakú zákazku, ešte mu pošlú rôzne kontroly. Dá sa to odstrániť len kultiváciou politického prostredia. Budem ďalej premýšľať, lebo aj za tých desať rokov sme to skultivovali a myslím si, že transparentnosť sme posilnili a povýšili. Aj zákonne, aj vnútrostraníckymi smernicami. Ale dnes si myslím, že ten kľúč spočíva v tom, aby tu vládli normálne politické pomery. Aby si nedovolila politická strana kupovať voličov za peniaze. Aby si nedovolila zastrašovať starostov – keď neoblečieš naše tričko, tak si ani nepípneš pri eurofondoch. Aby nediskriminovala podnikateľov, ktorí nechcú dať úplatok. Ak budú vládnuť takýto politici, takáto morálka bude medzi politickou elitou, že budeme krágľovať tých, ktorí nám nechcú dať úplatok, budeme ich diskriminovať, potom bude zle.
Hovoríte krágľovať. Ako má volič rozumieť vyjadreniu pokladníka SDKÚ-DS Igora Kuceja, ktorý sa vyjadril, že mená ľudí, ktorí mu poradili založiť firmy na londýnskej adrese, by prezradil len v ohrození života?
Tak, pozrite sa, no. Kucej s jeho slovníkom. (Smiech).
Ja nepoznám pána Kuceja. Neviem, aký má slovník.
Niektorí ľudia sa vedia vyjadriť kulantnejšie, niektorí sa vedia vyjadriť menej kulantne. Sa mi zdá, že to prehnal. Možno niekedy majú títo ľudia tendenciu aj preháňať a možno ho inšpiroval predseda vlády, ktorý sa bojí, že ho zabijú. Možno je to chytľavé. (Smiech).
Pýtali ste sa ho na to vyjadrenie?
Ja to vážne neberiem. Viem si predstaviť debatu, že keď ma prezradíš, že ti pomáham, tak ťa zabijem, lebo mi táto vláda vykrúti krk a ma ekonomicky zničí. Už sa nechcem baviť o žargóne, ktorý niekedy prebieha medzi kamarátmi. Neberiem vážne takéto vyjadrenia Igora Kuceja, tak ako neberiem vážne vyjadrenia Roberta Fica v tomto kontexte.
Bude I. Kucej pokladníkom SDKÚ-DS aj naďalej?
To kľúčové, čo chcem voči pánovi Kucejovi povedať je, že ho považujem za slušného človeka a požíva moju dôveru. Áno, niekedy sa vyjadrí kostrbato. Po voľbách budeme pokračovať v hľadaní ciest, aby pochybnosti v budúcnosti boli ešte menšie. Ja sa tejto témy nebojím. Ešte jedna kľúčová vec: nie sme dlžní tomuto štátu ani desať centov.
Prečo bolo potrebné zakladať schránkové firmy, cez ktoré I. Kucej požičiaval strane peniaze?
Niekedy sa mi o tom ťažko hovorí, sú tam aj jeho osobné motívy, rodinné motívy možno. Ale počul som aj pojem daňová optimalizácia. Pochopil som, že niekedy je výhodné mať registrované firmy aj tak, ako nám pán Kucej popísal. Ale vždy prísne v súlade so zákonom.
Potom nerozumiem, prečo to trvalo týždeň, pokým sa verejnosť dozvedela, že za firmami Involve a Destor Investments stojí práve váš pokladník?
Nie. Kdeže. Tá požiadavka sa objavila v stredu a v piatok sme hneď odpovedali. Igor Kucej nikdy netajil, že je ich majiteľom. Možno nepovažoval za potrebné, aby to iniciatívne zverejnil. Ale akonáhle som ho požiadal, aby prišiel medzi nás, že toto musí otvoriť a dať príležitosť vrcholovým kandidátom na poslancov, nemal s tým najmenší problém. Ani sekundu nezaváhal.
Vrcholových kandidátov určite zaujímal aj pôvod peňazí, ktoré I. Kucej strane požičiaval. Vy ho poznáte?
Teraz vám odpoviem protiotázkou. Viete si predstaviť, že by som také niečo vedel dosledovať? Ja nemám dôvod pochybovať. To je zodpovednosť len a len jeho. Ani náznakom som nezachytil, že by ich pôvod mohol byť nekalý. Ak nám pomáhal, vždy z legálneho podnikania. Toto je odpoveď.
Do konca mesiaca si vaša strana vyberie volebného lídra. Koho by ste na čele kandidátky videli najradšej vy?
Rád by som vám to povedal, ale nemôžem. Aj preto, že o tom budú rozhodovať všetci členovia strany v primárnych voľbách. Ja si len veľmi prajem, aby to bol človek, ktorý pôjde plnou parou do kampane. Tak, ako pôjdem aj ja.
Smer nie je silný len vďaka svojmu predsedovi, ale aj pre to, že sa mu podarilo dať pod jednu značku všetky strany na ľavo do stredu. Vy ste sa na jednom stretnutí vyjadrili, že by ste radi spojili SDKÚ-DS a KDH do jednej strany. Kedy bude podľa vás reálne zlúčenie oboch strán?
Je to vízia. Nepripadá do úvahy do najbližších parlamentných volieb, ale je to vízia, ktorá má zmysel. Programové rozdiely medzi SDKÚ-DS a KDH sú minimálne. Čas uteká, ale ten čas príde. S nami alebo bez nás.
KDH ste viackrát označili za ideovo najbližšieho partnera. Ostal by ním aj po vstupe do vlády so Smerom?
Vnútorne som presvedčený, že keby KDH išlo do vlády so Smerom, po všetkom, čo Fico v tomto volebnom období ukázal, tak by to KDH zničilo. KDH akoby bavilo ukazovať dve tváre. Aj opozičnú, ale tak trošku aj koketnú. Nie celkom tomu rozumiem. Po toľkých rokoch v politike, prečo majú problém sa prihlásiť k záväzku, že s týmto vládnutím nechcú mať nič spoločné?
Predpokladám, že sa na to Jána Figeľa pýtate.
No, áno. Ale dostávame hodinové odpovede, po ktorých nie sme o nič múdrejší, ako predtým, keď tie otázky kladieme. KDH sa krúti.
Kedysi ste povedali, že byť lídrom je pre vás adrenalín. Nebude vám to chýbať?
To som povedal? (Smiech). No je to adrenalín, áno. Ale veď ja z politiky neodchádzam. A som prekvapený po tieto dni, akú vnútornú silu v sebe cítim. Politika ma od malička baví. Pochopil som, že je to moje remeslo. Neviem, čo budem robiť po dvanástom júni a ani ma to teraz nezaujíma. Budem sa koncentrovať na voľby, budem viac aktívny v kampani, ako keby som bol volebným lídrom. Ale jedno viem, že z politiky neodídem.
Takže sa nedočkáme spevu na rozlúčku, ako to kedysi predviedol Vladimír Mečiar?
Ja nespievam tak dobre, ako pán predseda HZDS. Ale hlavný dôvod je, že nevidím jediný dôvod, aby som z politiky odchádzal. Naopak. Mám päťdesiatpäť rokov. Ronald Reagan v tomto veku začal s politikou iba koketovať.
Viac o financovaní slovenských politických strán čítajte v najnovšom čísle TRENDU, ktorý vychádza 10. februára 2010.
Foto - Maňo Štrauch
