Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok oznámil, že ak sa v Bielorusku nájde čo i len jeden politický väzeň, okamžite vyhlási „politickú amnestiu". Informovala o tom vo štvrtok tlačová agentúra BelTA. Na pracovnom stretnutí venovanom zlepšovaniu právnych predpisov v Bielorusku Lukašenko uviedol, že ak sa v trestnom zákonníku nájde jediný politický paragraf a v krajine „čo i len jeden človek odsúdený, zadržaný alebo vzatý do väzby z politických dôvodov", okamžite udelí politickú amnestiu.

EBE 11 Minsk - Na snímke bieloruský prezident Alexander Lukašenko v Minsku 21. septembra 2020. FOTO TASR/AP
Belarusian President Alexander Lukashenko attends a meeting in Minsk, Belarus, Monday, Sept. 21, 2020. (Maxim Guchek/BelTA Pool Photo via AP)
Neprehliadnite

Lukašenko tvrdí, že jeho éra sa zapíše do dejín ako obdobie stability

Ľudskoprávnymi organizáciami sú za politických väzňov v Bielorusku považovaní viacerí politici a mnohí aktivisti zadržaní pred vlaňajšími augustovými prezidentskými voľbami, za ktorých víťaza bol vyhlásený Lukašenko. Bieloruská opozícia, EÚ a mnohé iné štáty ho však nepovažujú za legitímnu hlavu štátu. Lukašenko vo štvrtok vyjadril presvedčenie, že zaňho hlasovala väčšina obyvateľov krajiny a „iba asi 500- tisíc Bielorusov" ho nechce vidieť v prezidentskom úrade. Žiadal preto brať do úvahy tento väčšinový názor, pričom uviedol, že „čoraz viac ľudí deklaruje svoju podporu pre úradujúceho prezidenta a vládu".

JB 26 Minsk - Bieloruský prezident Alexander Lukašenko počas stretnutia v bieloruskom Minsku 27. októbra 2020. Západom a opozíciou neuznávaný bieloruský prezident Alexander Lukašenko v utorok navrhol vylúčiť z vysokých škôl a univerzít tých študentov, ktorí sa zúčastňujú na úradmi nepovolených protestoch. V sporných bieloruských voľbách z 9. augusta opäť podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil Lukašenko so ziskom vyše 80 percent hlasov. Po vyhlásení výsledkov, ktoré opozícia označila za sfalšované,
Neprehliadnite

Po prijatí novej ústavy už nebudem prezidentom, vyhlásil Lukašenko

Dodal, že od občanov tiež dostáva odkazy, aby už viac nehovoril, že nechce byť prezidentom. „Pochopil som, už mlčím," vyhlásil Lukašenko. Informoval tiež, že bieloruská KGB a polícia identifikovali narušiteľov, ktorí sa v krajine pokúsili „vyhodiť do vzduchu domy a ulice" s cieľom narušiť situáciu v Bielorusku „nielen morálne". Lukašenko sľúbil, že KGB časom zverejní všetky fakty a dôkazy, ktoré zozbierala. Vyšetrovacím orgánom sa podľa neho podarilo odhaliť reťaze sprisahancov a ľudia, ktorí narušiteľov previedli cez hranice, boli zadržaní. Nie je si však istý, či úrady poznajú všetkých diverzantov a diverzné skupiny.

JB 75 Minsk - Demonštranti so starými bieloruskými národnými zástavami pochodujú počas opozičného protestného zhromaždenia proti výsledkom prezidentských volieb v bieloruskom Minsku v nedeľu 13. decembra 2020. Bielorusi sa dožadujú nových prezidentských volieb a odstúpenia dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka, informovala agentúra Reuters. V sporných bieloruských voľbách z 9. augusta opäť podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil Lukašenko so ziskom vyše 80 percent hlasov. Po vyhlásení výsledko
Neprehliadnite

V niekoľkých mestách v Bielorusku pokračovali protesty proti Lukašenkovi

Bieloruská vláda pri obrane krajiny zvolila tvrdý postup. „Mnohí to pochopili. A ostatní to pochopia. A netreba mi vyčítať, že som bránil svoju krajinu. Toto sú moje ústavné povinnosti," zdôraznil Lukačenko. Ak to bude potrebné, bude Bielorusko brániť „na tanku, v bojovom vozidle pechoty, so samopalom v ruke". Lukašenko už dávnejšie povedal, že po prezidentských voľbách v auguste 2020 sa v Bielorusku uskutočnil pokus o bleskovú vojnu, ktorej cieľom bolo okamžite zvrhnúť vládu alebo aspoň ukázať, že vláda padla, a priviesť sem jednotky NATO.

Takisto je presvedčený, že Bielorusko je vonkajšími silami využívané ako odrazový mostík pre útok na Rusko, pred ktorým bieloruské tajné služby varovali Moskvu už dávno. Agentúra Interfax dodala, že Lukašenko na štvrtkom stretnutí pripustil, že príslušné úrady sa príliš nechali uniesť liberalizáciou právnych noriem. Podľa jeho názoru by „legislatíva mala nielen promptne reagovať na každé narušenie, ale aj predvídať možné hrozby". Tento aspekt označil za najdôležitejší.