Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day), symbolický dátum, keď ľudstvo vyčerpalo prírodné zdroje, ktoré Zem dokáže za rok doplniť, pripadol v roku 2024 na 1. augusta. Je to o deň skôr ako minulý rok, uviedla v stredu nemecká nezisková organizácia Germanwatch s odvolaním sa na výpočty nezávislého think tanku Global Footprint Network (GFN) so sídlom v USA a Švajčiarsku.
Od štvrtka tak bude ľudstvo žiť tak, ako keby malo k dispozícii 1,7 Zeme. Ekologický dlh sa týka aj schopnosti Zeme absorbovať odpad a emisie.
Na dlh žijeme už dlhšie
Slovensko podľa stránky www.overshootday.org začalo žiť na ekologický dlh už 12. mája (vlani 3. mája), Česká republika ešte skôr, a to 18. apríla (vlani 12. apríla).
Tento míľnik v roku 2023 najrýchlejšie dosiahli tak ako vlani Katar (11. februára) a Luxembursko (20. februára), najneskôr k nemu dospejú sú Guinea (27. decembra), Moldavsko (28. decembra) a Kirgizsko (30. decembra).
Nadmerné využívanie prírodných zdrojov
Dôsledky nadmerného využívania prírodných zdrojov sa podľa GFN prejavujú odlesňovaním, eróziou pôdy, stratou biodiverzity a hromadením oxidu uhličitého v atmosfére, čo vedie k častejším extrémnym výkyvom počasia a zníženiu produkcie potravín.
Obzvlášť škodlivé pre klímu sú lietadlá, konštatuje GFN. Vyprodukujú približne trojnásobok emisií skleníkových plynov, ktoré by inak vznikli z iných zdrojov. Udržateľnejšiu alternatívu ponúka železničná doprava, pretože je až 28-krát šetrnejšia ku klíme ako lety v rámci Európy.
Na to, aby ľudstvo žilo v súlade s prírodou a znížili sa emisie skleníkových plynov v súlade s odporúčaniami Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), by sa deň ekologického dlhu musel každý rok na nasledujúcich sedem rokov posunúť o 19 dní dopredu, uviedla hovorkyňa Global Footprint Network. Ak by sa globálne podarilo znížiť objem potravinového odpadu na polovicu, získalo by sa 13 dní.