„Sme druhá vlna,“ ozývalo sa cez víkend ulicami Berlína.
Mestom pochodovalo približne 17-tisíc protestujúcich nespokojných s pandemickými opatreniami vlády. „Sme tu a sme hluční, pretože nám boli ukradnuté slobody,“ skandoval dav. Protestujúci očividne ignorovali snahu policajtov, aby si nasadili povinné rúška a udržiavali potrebné odstupy.
Protest v hlavnom meste Nemecka, hoci podporovaný mnohými radikálnymi skupinami a konšpirátormi, ukazuje na postupnú stratu trpezlivosti ľudí so sociálnym odlúčením.
Nálada sa mení
Vystrašení občania dokázali sedieť doma cez jarné mesiace, nosiť rúška v interiéri aj exteriéri a v pokoji prečkať najprudšiu ekonomickú kalamitu. No odmenou mal byť návrat k normálnemu životu. A ten neprichádza.
Postupné uvoľňovanie opatrení dokázalo zbaviť ľudí najväčších okov, no pre mnohých jedincov sa sociálna a ekonomická situácia výrazne zhoršila.
Vyhľadávanie spoločenských kontaktov spôsobilo druhú vlnu nákazy aj v Japonsku, keď počet nových prípadov výrazne presahuje aprílové úrovne. Hlavným zdrojom infekcií sú bary a kluby s hosteskami ponúkajúce sexuálne rozptýlenie.
Mladícka nespokojnosť
V Európe sa situácia radikálne zhoršila najmä v Španielsku. Rozsievačmi vírusu sa stali mladí ľudia vo veku 20-30 rokov, ktorí sa po večeroch spoločne zabávajú na uliciach či v parkoch.
Tieto akcie s názvom „botellon“ sa stávajú čoraz populárnejšími v časoch, keď nezamestnanosť mladých stúpla na vyše 40 percent. Lokálna vláda chce šírenie vírusu zastaviť rozdávaním pokút až do výšky 15-tisíc eur, čo nespokojným ľuďom k pokoju nepridá.
Keďže momentálne sú v Španielsku virulentní najmä mladí ľudia, počet hospitalizácií aj úmrtí je nízky. No potenciál šírenia medzi staršie ročníky je značný. Dokumentuje ho počet nových prípadov, ktorý v krajine pokračuje v prudkom raste, keď sa od začiatku leta zvýšil 10-násobne.
Riziková Barcelona
Dvojtýždenný kumulatívny počet nakazených na 100-tisíc obyvateľov je v Španielsku na úrovni viac ako 60, pričom úroveň 20 je považovaná za rizikovú. Avšak až dve tretiny nových prípadov pochádzajú iba z dvoch regiónov – Katalánska a Aragónska.
Najmä Barcelona sa môže označiť za epicentrum druhej vlny Covid-19. Druhá vlna epidémie je definovaná komunitným šírením, ktoré je v týchto regiónoch nesporné.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb zobrazuje v týchto oblastiach najvyššiu úroveň infekcie – nad 120 prípadov na 100-tisíc obyvateľov v priebehu dvoch týždňov. Horšia situácia je iba v Rumunsku, ktoré však nie je takou vyhľadávanou dovolenkovou destináciou.
Španielska chrípka
Paralely histórie so súčasnou situáciou nie sú povzbudzujúce. Prvá vlna španielskej chrípky sa objavila na jar 1918. Počas letných mesiacov ustala, no s príchodom jesene sa objavila druhá, omnoho silnejšia vlna. Tá tri mesiac kvárila svet a spôsobila desiatky miliónov úmrtí.
Kým vtedajšiu druhú vlnu podporil pohyb demobilizovaných vojakov po skončení prvej svetovej vojny, zárodky súčasnej druhej vlny sú podporené uvoľňovaním opatrení a dovolenkovými pohybmi turistov po celom starom kontinente.
Samotný fakt, že sa náznaky druhej vlny objavujú počas horúcich letných dní, vyvoláva medzi epidemiológmi značné obavy.
Leto vírus nezahubilo
Jedným z množstva nekonzistentných a zavádzajúcich výrokov amerického prezidenta na margo Covidu-19 bolo vyjadrenie, že vírus „sa možno stratí s príchodom tepla a svetla“. Viac ako 20-krát americký prezident povedal, že vírus zmizne sám.
No s príchodom leta sa situácia v zhoršila takmer vo všetkých krajinách, ktoré si mysleli, že epidémiu majú už za sebou. Leto nezabránilo príchodu druhej vlny v Spojených štátoch ani niektorých európskych krajinách.
Boj s novým koronavírusom bude zrejme ťažší, ako sa mnohí domnievali. Šéf svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus tvrdí, že pandémia bude „dlhá“.
Škaredé predikcie
Momentálny počet nakazených po celom svete rastie tempom 250-tisíc denne. Najrýchlejšie tempo dosahuje v druhej najľudnatejšej krajine sveta – Indií. Počet nakazených tam za posledných desať dní prekonal už aj Brazíliu a Spojené štáty.
Ak toto tempo vydrží, do konca roka prinesie 50 miliónov nakazených ľudí a smrť viac ako miliónu jedincov. Očakáva sa, že tempo epidémie sa s príchodom nových vakcín zníži. No na strane druhej sa môže aj zrýchliť s príchodom chladnejších mesiacov typických pre chrípkovú sezónu.
Austrálska zima
Oči mnohých epidemiológov sa preto upierajú na Austráliu, ktorá práve prežíva svoje zimné mesiace s teplotami nižšími ako 15 stupňov Celzia v druhom najväčšom meste Melbourne. To leží na studenšom juhu krajiny.
Údaje z najmenšieho kontinentu nepridávajú na optimizme. S príchodom zimy súvisí častejšie zdržiavanie sa ľudí v uzavretých priestoroch, ale aj vznik prostredia, ktoré napomáha efektívnejšiemu šíreniu sa vírusu, naznačujú austrálske skúsenosti.
Počet nakazených v Austrálii už ďaleko presiahol prvú vlnu z apríla, a to napriek zavedeniu druhého kola lockdownov“.
Ukazuje sa, že čím sú teploty nižšie, tým je šírenie sa epidémie silnejšie. To je aj dôvod, prečo väčšia časť nových prípadov pripadá na Melbourne a nie na väčšie Sydney, ktoré leží bližšie k rovníku.
Riziková sezóna
Kým vedci iba debatujú o vplyve počasia na transmisiu koronavírusu, austrálske skúsenosti naznačujú, že tento vírus môže zaznamenávať podobné sezónne cykly ako chrípka.
Príchod európskej jesene s náznakmi druhej vlny epidémie preto prináša významné riziká. Epidemiológovia sa môžu utešovať nádejou na rýchlu a účinnú vakcínu či obnovením prísnych opatrení, aké priniesli v marci či apríli.
Druhá vlna podobne silná ako tá z roku 1918 je značne nepravdepodobná. O to pravdepodobnejšie je ale predĺženie ekonomických rizík a iných sociálnych následkov epidemiologických opatrení do budúcna.
