Sú roky, ktoré majú schopnosť udať krajinám, ba dokonca aj celým svetadielom nové smerovanie. V roku 1945 sa Európania rozhodli, že v zavádzaní novej ekonomiky, širšie koncipovaného sociálneho štátu a vytváraní pokojnejšieho kontinentu sa hlavnej úlohy musí ujať štát.
Rok 1979, keď dvojnásobne stúpli ceny ropy, nasledovaný desaťročiami stagflácie, spôsobil odklon od usmievavej spolupráce medzi štátom a podnikaním, pričom väčšiu úlohu začínali zorávať trhy a súkromný sektor, píše The Economist.
Čína sa vzďaľuje
Otázka stojí tak, či by k niečomu podobnému nemohlo dôjsť aj teraz. Rok 2023 totiž prichádza v čase končiaceho sa obdobia nízkych úrokových sadzieb, v čase, keď sa do svetovej ekonomiky vracajú vysoké ceny energií a inflácia, ako aj v čase, keď Európu obchádza prízrak vojny a Čína sa vzďaľuje globálnej integrácii.
Ak by tieto trendy mali v bohatých krajinách predznamenávať rozsiahlejšie politické posuny, dalo by sa očakávať, že politika zabočí doľava. Ak už pre nič iné, tak len v reakcii na skutočnosť, že počas predchádzajúcej dekády ovládli bohaté demokratické štáty stredopravicové vlády.
Samí ľavičiari
A tento proces sa už pravdepodobne začal. Keď sa americký prezident Joe Biden na summite najbohatších štátov sveta G7 v roku 2022 pri okrúhlom rokovacom stole obzrel na obe strany, mohol narátať päť ďalších lídrov hlásiacich sa k stredoľavému politickému smerovaniu.
Takmer presne naopak na tom bol v roku 2010 Bidenov predchodca v Bielom dome Barack Obama, ktorého všetkých šesť partnerov v elitnom klube najbohatších sa hlásilo k stredopravicovým stranám.
Zdá sa, že verejná mienka sa v bohatých demokratických krajinách posúva doľava. V Spojených štátoch klesol podiel respondentov prieskumov sociologického inštitútu Pew Research Center, ktorí uviedli, že banky majú pozitívny vplyv na ekonomiku, zo 49 percent v roku 2019 na vlaňajších 40 percent.
Porovnateľný pokles zaznamenali aj technologické, pričom v prípade veľkých korporácií bol ešte väčší; z prieskumu takisto vyplýva, že iba štvrtina Američanov hodnotí tieto firmy výlučne pozitívne. Takmer úplne opačné nálady vládli v 80. rokoch, keď si veľa ľudí myslelo, že všetky problémy sveta vyrieši súkromné podnikanie.
Volajú po zmene
A protikorporátne nálady sú len začiatok. Polovica alebo viac respondentov v Amerike, Británii, Francúzsku a Nemecku pre Pew uviedla, že ich ekonomiky potrebujú zásadnú zmenu alebo kompletnú prestavbu.
A tí, čo volajú po hlbších reformách, sa poväčšine hlásia k ľavici. Túžba verejnosti po rozsiahlych zmenách môže vyplývať aj z obáv zo zmeny klímy a presvedčenia, že sa v boji proti nej nepostupuje s dostatočnou rozhodnosťou.
V ďalšom prieskume inštitútu Pew uskutočnenom v 19 krajinách označili totiž tri štvrtiny respondentov za hlavnú hrozbu zmenu klímy, ktorá v nich vyvoláva väčšie obavy ako svetová ekonomika a pandémie, z čoho je zrejmé, že robiť len to, čo doteraz, už nebude stačiť.
Ďalšie dôležité správy
