„Ľudia otupievávajú,“ znie legendárny výrok Andreja Danka. Štatistika ukazuje, že má pravdu.
Druhá polovica 20. storočia priniesla mnoho pozitív, medzi nimi aj neustály rast IQ populácie. Tento fenomén, známy ako Flynnov efekt, pomenovaný podľa amerického psychológa Jamesa Flynna, bol dlhé roky symbolom rastu ľudskej inteligencie.
V 21. storočí sa však situácia začala meniť. Čoraz viac prieskumov poukazuje na pokles IQ populácie. Napríklad dánski vedci zistili, že od 90. rokov každú dekádu klesá inteligencia populácie o 1,5 bodu. V Británii je tento pokles ešte výraznejší, dosahuje viac ako dvojnásobok. Francúzski vedci zistili, že IQ detí sa každú dekádu znižuje o priemerne 3,8 bodu.
Podobný zlomový bod – rok 1990 – naznačila aj nemecká štúdia, ktorá dokumentuje tzv. reverzný Flynnov efekt, teda postupný pokles inteligencie. Tento trend sa odráža aj na zhoršených schopnostiach čítať, počítať a riešiť problémy, čo potvrdzuje nedávno publikované Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC 2023).
Vo väčšine krajín OECD zručnosti dospelých buď stagnovali, alebo sa znížili v porovnaní s prieskumom spred desiatich rokov. Čitateľská gramotnosť sa výrazne zlepšila iba v dvoch krajinách, zatiaľ čo poklesla v jedenástich. Matematická gramotnosť sa zlepšila v ôsmich krajinách a zhoršila v siedmich.
Problém Slovenska a Strednej Európy
V celkových výsledkoch Slovensko obstálo zle a skončilo pod priemerom OECD. Zaradilo sa medzi krajiny ako Francúzsko a Maďarsko, ktoré síce zaostávajú, ale len mierne. Ak sa však zohľadní populácia s najhoršími výsledkami, Slovensko je v rebríčkoch nadpriemerné, má totiž svoje špecifiká.
Rozdiely v gramotnosti medzi slovenskými stredoškolákmi a vysokoškolákmi sú najmenšie spomedzi všetkých krajín OECD. Z pohľadu vzdelania je teda Slovensko najrovnostárskejšia krajina, keď má málo excelentne gramotných ľudí, ale aj málo obyvateľov s veľmi nízkou gramotnosťou. Problémom však je, že počet nízko gramotných prudko rastie.
Na dne rebríčka gramotnosti sú Poľsko a Litva, ktoré výrazne zaostávajú za severskými krajinami. Tieto krajiny si nielen držia popredné priečky, ale ich náskok pred ostatnými štátmi sa stále zvyšuje. Slovensko však kráča opačným smerom a spolu s Poľskom a Litvou výrazne prepadáva v zručnostiach dospelej populácie.
Porovnanie súčasného a predchádzajúceho prieskumu vykonaného zhruba pred desiatimi rokmi ukazuje, že Slovensko, Maďarsko a Poľsko zaznamenali najväčší pokles v čitateľskej aj matematickej gramotnosti. Ak sa tento trend potvrdí aj pri ďalšom prieskume koncom dekády, Slovensko sa pravdepodobne ocitne blízko dna rebríčka OECD.
Dôvody prepadu gramotnosti
Za reverzný Flynnov efekt môže viacero faktorov. Jedným z hlavných je technologický pokrok. Rozšírenie počítačov, internetu, káblovej televízie a neskôr sociálnych sietí mohlo spôsobiť zlom v inteligencii populácie v 90. rokoch.
K tomu sa pridávajú zmeny v životnom štýle a zdraví. Sedavý spôsob života a zlá strava negatívne ovplyvňujú vývoj mozgu, pričom obezita vedie k horším kognitívnym schopnostiam.
Hoci celkový trend je klesajúci, severské krajiny a Japonsko dokazujú, že gramotnosť môže aj v súčasnosti rásť. Základom je kvalitné školstvo, ktoré pripravuje deti na budúcnosť, hoci jeho výsledky sú viditeľné až s časovým odstupom.
Prepad gramotnosti slovenských detí v PISA testoch neveští nič dobré pre budúcu gramotnosť dospelej populácie. Ak sa tento trend nezvráti, Slovensko sa môže dostať na úplné dno rebríčkov gramotnosti.
