Ľudia sa už nevedia normálne rozprávať a ktorý zmysel je najdôležitejší

Obmedziť medziľudskú komunikáciu nebolo vďaka technológiám azda nikdy jednoduchšie – s kolegami sa môžete rozprávať cez e-maily, vďaka samoobslužným pokladniam sa vyhnete predavačkám, viaceré podniky prichádzajú s digitálnymi kioskami, ktoré redukujú interakciu s obsluhou na nulu, cez internet si kúpite lístky na autobus, ktoré môžete šoférom podať bez jediného slovka.

Aplikácie ako Whatsapp alebo Snapchat umožňujú rýchlu konverzáciu kdekoľvek a kedykoľvek naprieč všetkými krajinami a časovými pásmami. Ľudia si pomaly zvykajú aj na príkazy pre virtuálne asistentky (Alexa, Siri).

Veľkú časť súčasnej komunikácie medzi ľuďmi sprostredkúva obrazovka a internet. Rozhovoru z očí do očí sa ľudia vystavujú prakticky len vtedy, keď zrovna technológie nefungujú a majú výpadky.

Melanie Chan z Leeds Beckett University sa vo svojom článku zamýšľa, ako sa vníma hodnota osobnej konverzácie a či sa z nej náhodou nestáva umenie, ktoré vymiera. Zdôrazňuje, že písanie cez smartfón rozhodne neposilňuje sociálne väzby do takej miery ako osobný rozhovor.

Osobný rozhovor je komplexnejší multisenzorický zážitok, počas ktorého si vytvárame množstvo mentálnych obrazov, spojení a asociácií. V reálnom živote vidíte detaily tváre, gestá a pohyby tela spoludebatujúceho, ktoré možno hlbšie interpretovať. Cez mobil vidíte smajlíky, GIF-y, maximálne 2D obraz hlavy na displeji.

Krajina kešu

Nedávno predstavilo