Približne tretina Slovákov nevie, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Preto mnohé potraviny končia zbytočne v koši. Uviedla to Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v rámci októbrovej výzvy vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom.
Vyhadzujeme až jednu tretinu jedla
Plytvanie potravinami je podľa agentúry jedným z najväčších svetových problémov z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. V Európe sa podľa štatistík ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla, čo je 173 kíl na osobu. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie.
„V celosvetovom kontexte vyhadzujeme až jednu tretinu jedla, a to v situácii, keď viac ako 820 miliónov ľudí nemá dostatok potravy a každý deviaty človek vo svete buď hladuje, alebo trpí podvýživou,“ zhodnotila SAŽP.
Zmena klímy
Potravinový odpad prispieva k zmene klímy. Poukazuje, že nespotrebované potraviny končia často v spaľovniach. V prípade, že skončia na skládkach, tak sa z nich vo veľkom množstve uvoľňuje skleníkový plyn metán.
„Dôvodov plytvania potravinami je viac a dochádza k nemu v celom systéme, počnúc poľnohospodárstvom cez potravinársky priemysel, dodávateľov, siete obchodov až po spotrebiteľov,“ skonštatovala agentúra.
Plytvanie potravinami
Ovocie, zelenina, pečivo, varené jedlo a mliečne výrobky podľa nej končia ako odpad najčastejšie. Ľudia vyhadzujú jedlo, ktoré nespĺňa estetické kritériá. Ďalším dôvodom je, že nakupujú viac potravín, ako dokážu spotrebovať, a nevedia ich správne skladovať.
Plytvaniu potravinami sa dá podľa SAŽP predísť a to napríklad zmenou v nakupovaní, varení a konzumácii. Odporúča, aby si ľudia pri nakupovaní ovocia a zeleniny vyberali takú, ktorá svojimi tvarmi alebo farbou nie je dokonalá.