Približne tretina Slovákov nevie, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Preto mnohé potraviny končia zbytočne v koši. Uviedla to Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v rámci októbrovej výzvy vzdelávacej kampane Zatoč s odpadom.

Vyhadzujeme až jednu tretinu jedla

Plytvanie potravinami je podľa agentúry jedným z najväčších svetových problémov z etického, ekonomického, zdravotného aj environmentálneho hľadiska. V Európe sa podľa štatistík ročne vyhodí 88 miliónov ton jedla, čo je 173 kíl na osobu. Domácnosti vyhodia 47 miliónov ton jedla a zvyšných 41 miliónov ton potravín vyhodia supermarkety a reštaurácie.

„V celosvetovom kontexte vyhadzujeme až jednu tretinu jedla, a to v situácii, keď viac ako 820 miliónov ľudí nemá dostatok potravy a každý deviaty človek vo svete buď hladuje, alebo trpí podvýživou,“ zhodnotila SAŽP.

Zmena klímy

Potravinový odpad prispieva k zmene klímy. Poukazuje, že nespotrebované potraviny končia často v spaľovniach. V prípade, že skončia na skládkach, tak sa z nich vo veľkom množstve uvoľňuje skleníkový plyn metán.

„Dôvodov plytvania potravinami je viac a dochádza k nemu v celom systéme, počnúc poľnohospodárstvom cez potravinársky priemysel, dodávateľov, siete obchodov až po spotrebiteľov,“ skonštatovala agentúra.

Plytvanie potravinami

Ovocie, zelenina, pečivo, varené jedlo a mliečne výrobky podľa nej končia ako odpad najčastejšie. Ľudia vyhadzujú jedlo, ktoré nespĺňa estetické kritériá. Ďalším dôvodom je, že nakupujú viac potravín, ako dokážu spotrebovať, a nevedia ich správne skladovať.

Plytvaniu potravinami sa dá podľa SAŽP predísť a to napríklad zmenou v nakupovaní, varení a konzumácii. Odporúča, aby si ľudia pri nakupovaní ovocia a zeleniny vyberali takú, ktorá svojimi tvarmi alebo farbou nie je dokonalá.

Ďalšie dôležité správy

Celozrnný chlieb musí byť ťažší ako klasický biely.
Neprehliadnite

Slovensko malo štvrté najpredraženejšie ceny chleba, najviac ľudia zaplatili v Maďarsku