Ak deti v prvých 1000 dňoch svojho života jedia menej cukru, môže to u nich znížiť riziko vzniku závažných ochorení v dospelosti. Naznačuje to výskum, o ktorom na svojich internetových stránkach informuje britská stanica BBC. Jeho autori skúmali dopady, aké malo v Británii ukončenie prídelov na cukor v rokoch po druhej svetovej vojne.
Odborníci predpokladajú, že prvých 1000 dní života, teda obdobie od počatia do druhých narodenín, je kľúčové pre to, ako na tom človek bude so zdravím neskôr v živote. Toto obdobie je tiež dôležité v tom, či sa u ľudí rozvinie slabosť pre sladké.
BBC píše, že vedci využili „prirodzený experiment", ktorý sa odohral v rokoch, keď sa Británia spamätávala z druhej svetovej vojny a kedy skončili prídely potravín. Keď v septembri 1953 prestal byť na prídel cukor, jeho spotreba sa takmer okamžite zvýšila zhruba zo 41 gramov (viac ako osem kociek) za deň na 80 gramov denne.
Vedci analyzovali britskú biobanku a našli v nej 60 000 ľudí, ktorí sa narodili medzi rokmi 1951 a 1956 a ktorých zdravie bolo pravidelne sledované. Vďaka tomu získali prehľad o zdravotnom stave tých, ktorí sa narodili v čase existencie prídelového systému, a tých, ktorí prišli na svet krátko po jeho zrušení. Obe skupiny v nasledujúcich desaťročiach zažili rovnaké premeny spoločnosti, kľúčovým rozdielom bola medzi nimi ale miera konzumácie cukru v ranom detstve.
Z analýzy vykonanej vedcami z Južnej kalifornskej univerzity vyplynulo, že u ľudí, ktorí zažili prídelový systém, bolo o 30 percent nižšie riziko vzniku obezity ako u ľudí počatých po zrušení obmedzení na cukor. U oboch skupín neprekvapujúco s vekom stúplo riziko vzniku cukrovky druhého typu, ale u „detí, ktoré neboli kŕmené cukrom", sa táto choroba rozvinula v priemere o štyri roky neskôr a ťažkosti s vysokým krvným tlakom sa u nich prejavili o dva roky neskôr. Počet ľudí, ktorí mali v ranom detstve obmedzený príjem cukru a ktorí v strednom veku ochoreli na cukrovku, bol o 35 percent nižší ako v prípade detí „vyrastajúcich na cukre". V prípade vysokého krvného tlaku ich bolo o 20 percent menej.
Najlepšie výsledky mali tí jedinci, ktorí mali obmedzený príjem cukru ako v čase vnútromaternicového vývoja, tak pri zavádzaní pevnej stravy.
Členka vedeckého tímu na Južnej kalifornskej univerzite Tadeja Gračnerová povedala, že konzumácia cukru v ranom detstve môže ovplyvniť metabolizmus a to, ako telo reaguje na jedlo v priebehu života. Je podľa nej možné, že deti, ktoré jedia cukor v prvých mesiacoch života, si vypestujú celoživotnú obľubu sladkých jedál.
„Výsledky štúdií ukazujú, že hoci väčšina ľudí má rada sladké, významná konzumácia sladkého v ranom detstve môže túto preferenciu posilniť," uviedla Gračnerová. Podotýka, že je v poriadku, keď si ľudia občas a v rozumnej miere doprajú tortu, bonbón alebo sušienky, no zároveň pripomína, že obmedziť deťom cukor znamená „dať im to najlepšie do života". Pripúšťa, že vyhnúť sa cukru je ťažké vzhľadom na to, že ho výrobcovia potravín pridávajú aj do potravín určených pre dojčatá a batoľatá.
Dospelí s priemernou fyzickou aktivitou by podľa odporúčaní zdravotníkov mali za deň prijať maximálne 50 gramov voľného cukru, teda cukru, ktorý sa pridáva do potravín a nápojov alebo sa prirodzene vyskytuje v mede, sirupoch a nesladených ovocných a zeleninových šťavách. Deti do 18 rokov by mali jesť menej ako 25 gramov cukru.
Ďalšie dôležité správy
