Ministerka školstva Martina Lubyová by mala podľa opozície odstúpiť pre pochybné prideľovanie štátnych dotácií na vedu a výskum. Tak ako predtým odstúpil jej predchodca Peter Plavčan (obaja nominanti SNS), keď jeho ľudia zbabrali dve gigantické výzvy, obe z europeňazí, spolu za zhruba 600 miliónov eur.
Škandál sa môže zrodiť aj pri ďalších európskych dotáciách, o ktorých sa rozhoduje práve teraz, hoci sa o nich vôbec nehovorí. Ide zrejme o najväčšie lákadlo pre súkromné firmy s celkovou alokáciou takmer 300 miliónov eur. M. Lubyovú chce pritom opozícia odvolávať za aktuálne stimuly zo štátnej kasy s celkovou hodnotou desaťnásobne nižšou.
Veľký 300-miliónový balík sa týka dotácií na dlhodobý strategický výskum. Štátna Výskumná agentúra peniaze rozdelila do piatich výziev podľa odvetví hospodárstva. Je to náhrada za zrušenú výzvu, pre ktorú prišiel v roku 2017 o stoličku minister P. Plavčan.
M. Lubyová však s náhradnými výzvami mešká. Agentúra ich plánovala vyhlásiť v marci 2018, napokon to stihla až v auguste vlaňajška s termínom uzavretia na konci roka. Krátko pred týmto termínom rozhodla o predĺžení dodávania žiadostí na 15. február 2019. A pred pár dňami na svojej stránke dokonca oznámila, že ani tento nový termín nestíha a neskôr zverejní nový. Nedokázala totiž včas zmanažovať prvú fázu odborného hodnotenia.
Tú majú na starosti zahraniční experti. Agentúra trom odborníkom pridelí projekt a ich úlohou je napísať k nim posudok. Žiadatelia majú potom na základe týchto posudkov svoje projekty upraviť a zapracovať výhrady hodnotiteľov. Až potom sa predkladá žiadosť o grant naostro a nasleduje ďalšia, tentokrát už záväzná a rozhodujúca fáza odborného hodnotenia.
Pretrhať lokálne väzby
Výzva je teda svojím spôsobom dvojkolová. Prvok zahraničného hodnotenia je novinkou. Ministerstvo školstva ho zaviedlo, aby bolo rozhodovanie o grantoch fundovanejšie a nestranné.
Keďže Slovensko je malá krajina, jednak je tu málo expertov a jednak sa navzájom poznajú. Hrozí teda, že do hodnoteniami prenikajú aj priateľské alebo nepriateľské vzťahy medzi nimi. Myšlienka zahraničných expertov je sama o sebe správna, ale Výskumná agentúra ju nedokázala zabezpečiť včas.
Prečo sa jej to nepodarilo? Spolupráca s renomovanými expertmi môže priniesť situácie, ktoré spôsobia sklz, vysvetľuje agentúra vo svojom stanovisku.
Podľa neho už pri príprave výzvy vedeli o rôznych rizikách a tieto riziká aj nastali. Napríklad viacerí experti odmietli spoluprácu, lebo nemali práve vtedy čas. Alebo zistili, že projekt nezapadá do ich špecializácie, prípadne mali konflikt záujmov. Výskumná agentúra musela preto zabezpečiť nových expertov.
Zdržalo ju aj to, že s expertmi podpisovala zmluvy. To si vyžadovalo opakovanú komunikáciu pri získavaní napríklad osobných údajov. Zhruba desať percent všetkých stratégií predložených v prvej fáze žiadateľmi neskôr predkladatelia vzali späť a predložili nové stratégie, ku ktorým agentúra žrebovala ďalších expertov. A tak sa veci komplikovali.
„Výskumná agentúra počas tvorby databázy zahraničných expertov oslovila viac ako 1 200 odborníkov z celého sveta. Nakoniec prejavilo záujem o spoluprácu približne 200 z nich. Z tohto počtu sme do databázy zaradili 120 expertov vzhľadom na mimoriadne náročné kvalitatívne kritéria,” vysvetľuje svoj postup agentúra.
Peter Plavčan Zdroj: Michal Smrčok / NMH
Dve fázy, jeden termín
Situáciu komplikuje aj to, že agentúra nedala žiadateľom pevný termín na predloženie výskumnej stratégie. Napríklad jeden zo žiadateľov doručil stratégiu 1. februára. Do termínu uzávierky 15. februára zostávali dva týždne, počas ktorých mala štátna agentúra vyžrebovať zahraničných hodnotiteľov, ktorí by napísali k stratégii posudok. Žiadateľ mal ich odporúčania zapracovať a predložiť žiadosť o grant.
Pritom nie je vylúčené, že stratégie budú prichádzať aj naďalej a bude treba celý proces so zahraničnými expertmi zopakovať v ešte kratšom čase. Tento kolotoč je náročné stihnúť za dva týždne, čo vedia aj v agentúre.
Preto v texte výzvy odporučili, aby žiadatelia doručili svoje stratégie najneskôr dva mesiace pred uzávierkou výzvy. Aby na vypracovanie posudkov a zapracovanie odporúčaní bolo dosť času. Bolo to však iba odporúčanie, ktoré si nie všetci zobrali k srdcu.
Ku koncu roka prišlo do agentúry 93 percent stratégií. Ďalšie prichádzali priebežne. Na ich riešenie teda zostával v najlepšom prípade mesiac a pol, keďže uzávierka bola nastavená na 15. február 2019.
Riešením by bolo, keby agentúra stanovila dva záväzné termíny. Jeden na doručenie stratégií, druhý na doručenie žiadostí o grant. Prečo to nespravila? Z jej vysvetlenia vyplýva, že by to mohlo niektorých žiadateľov diskriminovať.
„Cieľom je umožniť predloženie výskumnej stratégie všetkým potenciálnym žiadateľom. … Stanovenie vnútorných termínov by mohlo mať za následok, že nie všetky projekty by mohli byť zaradené do procesu posudzovania,” uviedla agentúra.
Väčšia ochrana
Agentúra teda čoskoro oznámi nový termín, do ktorého musia žiadatelia predložiť už definitívne žiadosti o grant, ktoré zohľadňujú pripomienky hodnotiteľov. Potom príde na rad administratívna kontrola žiadostí a odborné hodnotenie.
To už budú mať pod palcom slovenskí, prípadne českí experti, keďže tieto projekty budú v slovenčine. Až teraz prichádza tá riskantná fáza, v ktorej je vyššie riziko záujmových tlakov. Ak ich Výskumná agentúra nebude schopná eliminovať, ministerka M. Lubyová bude mať na pleciach ďalší škandál.
Výskumná agentúra už dávnejšie spravila viacero systémových zmien, aby to tentokrát dopadlo lepšie, ale výsledok je aj tak neistý. Ešte vlani zmenila hodnotiace kritériá, aby bolo posudzovanie projektov objektívnejšie.
Najvyšší kontrolný úrad totiž skonštatoval, že predtým boli v jednej z problémových výziev kritériá značne subjektívne. Hodnotiteľom teda umožňovali svojvoľné udeľovanie bodov podľa toho, ktorý žiadateľ im bol sympatický a ktorý nie.
Nové objektívne kritériá sú podľa staršieho vyjadrenia Výskumnej agentúry „najsilnejším nástrojom nového systému.” Lebo v „mnohých oblastiach veľmi konkrétne vymedzujú požiadavky na predkladané projekty – či už ide o počet subjektov v projektovom konzorciu, typ subjektov, typ aktivít, či kvalitu výskumného tímu.”
Aj kritériá pre výber hodnotiteľov sú náročnejšie. Predtým bol problém s ich nedostatočnou kvalifikáciou.
Jedna z piatich výziev je určená pre automobilový priemysel. Vyčlenili na ňu 63 miliónov eur. (Ilustračná fotografia) Zdroj: TASR/Marko Erd
Ako to nepokaziť
Ďalším prvkom má byť náhodné prideľovanie hodnotiteľov k projektom. Jeho cieľom je, aby niekto nemohol prideliť protežovaný projekt k vybranému hodnotiteľovi, ktorého úlohou je projekt pretlačiť medzi úspešné.
Aj v minulosti štátna agentúra hodnotiteľov žrebovala. Toto žrebovanie však nemala dostatočne chránené pred manipuláciou. Na iných ministerstvách už bolo aj vtedy bežné, že žrebovanie sa nahrávalo na kamerový záznam alebo bolo iným spôsobom zabezpečené.
Vo Výskumnej agentúre takéto ochranné prvky chýbali, na čo TREND upozorňoval niekoľko mesiacov pred vypuknutím Plavčanovho škandálu.
Keďže aj ďalšia Lubyovej kauza priniesla vážne pochybnosti o férovosti, ani nové zlepšováky nemusia byť dostatočnou ochranou pred podvodmi.
Tieto výzvy patria v aktuálnom programovom období medzi najlákavejšie. V troch z nich sa dá získať 3 až 12 miliónov eur. V ďalšej výzve je horná hranica pre projekt nastavená na 15 a v poslednej až na 20 miliónov eur.
Dôležité bude, aby Výskumná agentúra nevytvorila priestor na tlaky smerom k hodnotiteľom. A tiež to, aby sa oni sami dobrovoľne takýmto tlakom nevystavili. Základ je, aby sa žiadatelia nedozvedeli, kto ich projekt hodnotí.
Dozvedieť sa to môžu od samotných hodnotiteľov. Ak tí budú mať záujem nechať sa ovplyvňovať. Alebo z Výskumnej agentúry, ak z nej uniknú informácie.
Riziká vychádzajúce z volieb
Pochybné rozhodovanie o dotáciách a nezvládanie termínov majú devastačné dôsledky na slovenský výskum. Vlani podľa medializovaných informácií prepadlo 100 miliónov eur, ktoré mali ísť na podporu výskumu a inovácií. Dôvodom bolo, že ministerstvo školstva nesplnilo čiastkový míľnik v čerpaní eurofondov, lebo nevyčerpalo predpísanú sumu na daný rok.
Čerpanie eurodotácií je dokonca horšie, ako bolo v predchádzajúcom programovom období. Navyše sú tu politické riziká spojené s blížiacimi sa parlamentnými voľbami.
M. Lubyová a jej ľudia majú na rozdelenie 300-miliónového balíka posledný rok. Aj to len teoreticky. Posledné mesiace pred voľbami zvyknú mať niektorí ministri zábrany podpisovať veľké kontrakty. Najmä také, ktoré by im mohli pokaziť reputáciu.
