Národný program obsahuje viaceré nové opatrenia, napríklad zavedenie povinnej škôlky pre deti od piatich rokov veku, prechod zo základných škôl do bilingválnych gymnázií len z 9. ročníka či možnosť prepadnúť na základnej škole len raz a s tým súvisiaci povinný nástup na strednú školu aspoň na jeden rok.
Rezort chce tiež určiť štandardné materiálno-technické vybavenie škôl, bez ktorého škola nebude môcť vyučovať. Harmonogram prijímania opatrení presahuje funkčné obdobie tejto vlády, viaceré majú byť realizované až po roku 2020. Celkové výdavky na opatrenia presahujú 12 miliárd eur, náklady na opatrenia prijaté v tomto roku odhadlo vedenie rezortu na 153 miliónov eur.
V tomto roku by mal štát podľa programu vynaložiť 31,6 milióna eur na zvýšenie tarifných platov pedagogických zamestnancov o šesť percent od septembra. S rovnakým nárastom počíta rezort aj od januára 2019 a januára 2020.
„Ďalej sa budú zvyšovať tak, aby sa platy v roku 2027 dostali na úroveň 85 percent platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov,“ uvádza sa v programe. Takéto tempo rastu predpokladá každoročnú valorizáciu o osem percent v období 2021 až 2025 a takmer deväť percent v nasledujúcich dvoch rokoch.
Zdroj: Maňo Štrauch
Ministerstvo školstva chce, aby sa po roku 2020 aj žiaci s najslabšími výsledkami presúvali zo základných škôl na stredné, kde by mali absolvovať aspoň jeden alebo dvojročné učebné programy. Už v tomto roku podporí sumou 4,5 milióna eur žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia cez príspevok na dopravu do strednej školy. Ďalších 14 miliónov eur rezort vynaloží na skvalitnenie podmienok výchovy a vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia.
„Navrhne sa zaviesť normatív na žiaka bežnej triedy základnej školy zo sociálne znevýhodneného prostredia a osobitný príspevok na žiaka základnej školy a žiaka špeciálnej základnej školy v hmotnej núdzi,“ uvádza sa v texte programu.
Parlament aktuálne diskutuje o zmenách v zákone o odbornom vzdelávaní, napríklad o opatreniach pre podporu vstupu malých a stredných podnikov do systému duálneho vzdelávania. Ministerka M. Lubyová zohľadnila prijatie týchto zmien aj v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania a už tento rok plánuje vynaložiť 2,8 milióna eur na priame platby tisíc eur za každého žiaka, s ktorým malá alebo stredná firma podpíše učebnú zmluvu.
Rezort tiež plánuje vyhlásiť v roku 2018 výzvu pre vysoké školy, ktorej súčasťou bude tvorba profesijne orientovaných študijných programov. Schválené projekty získajú z eurofondov 15 miliónov eur.
Ďalšie desiatky miliónov eur rezort podľa programu vyčlenil na učebnicovú politiku, podporu telesnej výchovy, športu a iných voľnočasových aktivít detí a žiakov, zmeny v systéme kontinuálneho vzdelávania či prípravy vzdelávacieho kurikula.
„Pripomienky ministerstva financií momentálne vyhodnocujeme,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu školstva v stanovisku.
