Ako sa dá dospieť k štátnej správe bez škodlivých politických zásahov?

Podstatné je, aby sa zmenil systém uplatňovania politickej moci, aby sa verejná správa odpolitizovala. Odpolitizovanie znamená zabránenie svojvoľného politického zasahovania do práce úradníkov. Keď si niekoho dosadíte na úrad a môžete ho kedykoľvek odvolať, nikdy nebudeme mať profesionálnu štátnu správu. Ľudia nemôžu vyrásť na profesionálov, keď sa často nechávajú ovplyvňovať politickou inštrukciou a uprednostňujú ju pred zákonom a predpismi.

Celý právny režim treba štandardne usporiadať tak, ako to je v iných krajinách, kde systém nie je prepolitizovaný. Vytvoriť právnu ochranu pre ľudí, ktorí v systéme pracujú, pred ovplyvňovaním, vyhadzovaním ľudí, a podobne. Keď sa niekto rozhodne pre profesionálnu kariéru v štátnej správe a sám sa nevyfauluje, nie je dôvod, aby ste ho vyhodili. Treba mu vytvoriť dobré podmienky, aby sa mohol zdokonaľovať. Nemôžete ho motivovať tak, že ho zavesíte na šnúrku politikových gatí.

Dnes úradníci túto ochranu nemajú?

Právny systém je nastavený tak, že úradníkov majú v rukách politici, sú ako keby otrokmi. A je jedno, či je to ľavica, pravica, konzervatívci alebo sociálni demokrati. Všetci sú si zajedno. Každý politik chce vyťažiť čo najviac z pozície, ktorú síce legitímne získal vo voľbách, len ju vykonáva hanebným spôsobom, pretože nerešpektuje verejný záujem, nerobí to v prospech ľudí, ale v prospech strany alebo úzkej skupiny spriaznených ľudí.

Do akej miery rieši problém zákon o štátnej službe?

Keď sa pozriete, kde je deliaca čiara medzi politikou a nepolitickými pozíciami, zistíte, že zase nie je žiadna. Je tam minister, štátny tajomník, ale aj vedúci služobného úradu, ako najvyšší predstavený všetkým štátnym zamestnancom. To je obrovský problém, lebo keď si politicky dosadíte človeka, ktorý má kompetenciu ľudí prijať, odvolať, tak to robíte cez neho. Máte tam prostredníka. Normálne to funguje tak, že tieto pozície musia byť profesionálne a vzťahuje sa na ne zákon v plnom rozsahu.

V ktorých krajinách to funguje dobre?

Pre nás je najspoľahlivejší príklad Veľká Británia. Tam sú vedúci služobných úradov, resp. stáli štátni tajomníci profesionáli. Nie je možné im dať pokyn, aby niekoho vyhodili. Systém profesionálnej štátnej služby funguje ako uzavretý. Priamo doň môže zasahovať len ten profesionál, vedúci služobného úradu.

Politici majú svoje možnosti, ako uplatniť politickú zodpovednosť, ale nie v tom zmysle, že rozbijú tento systém, že obsadia miesta ľuďmi, ktorí sú servilní. Toto je najväčší problém nového zákona, že stále tam nechávame dokorán otvorené dvere politickým vplyvom.

Šéfa služobného úradu treba vybrať transparentne bez nominácie vlády, aby každému ministrovi slúžil rovnako profesionálne a lojálne. Každý minister má mať stopercentnú istotu, že dostane na rozhodovanie absolútne špičkové podklady, založené na dôkazoch.

Keď spomínate Veľkú Britániu, asi poznáte seriál Yes, minister. Prečo si v ňom z tamojšej štátnej správy uťahujú, keď je taká vyspelá?

To je tá ich obrovská výhoda, že oni sú tak strašne ďaleko, že sa dokážu pozerať na tie problémy kriticky aj s tou satirou. Samozrejme, seriál poznám odzadu dopredu. Mám všetky diely. Je to úplne iná politická kultúra. Oni si to vylepšujú, podriaďujú to spoločenskej kritike, niektoré problémy nafukujú, aby si človek udržal povedomie, prečo treba na to dávať pozor. Briti majú tento systém, ktorý vygeneroval aj tento seriál, už 163 rokov. A stále ho skvalitňujú.

Takže ten seriál neprináša podkopávanie dôvery v štát?

Nie. Je to o tom, že dávajme si pozor, lebo konanie tohto úradníka pripomína to, čo by sme nechceli. Oni tiež majú problémy. Tak ako celý svet riešia nízku dôveru v demokratický systém. Tá choroba, ktorú zaviedli politici do demokracie, spočíva v tom, že sa vymkli spod kontroly občianskej spoločnosti. A robia si čo chcú. Zneužívajú politické postavenie a verejné funkcie na iné účely, ako je presadzovanie verejného záujmu, a z toho sú ľudia prakticky na celom svete znechutení. To je dôvod, prečo aj Američania by radšej zvolili cvičenú opicu ako zástupcu establišmentu. To je prvý dôvod, keď sa pozeráte na výsledky v Amerike. To isté Kiska. Nikdy by nemohol byť prezidentom človek, ktorý na to nie je absolútne pripravený.

V Británii politici neskúšajú tento systém kriviť?

Tony Blair sa raz pokúsil dať riadiace právomoci na úrade vlády jednému zo svojich poradcov, ktorý nebol profesionál. Celá Británia bola na nohách. Netrvalo ani 24 hodín a musel zmeniť toto svoje rozhodnutie. Musel rešpektovať, že princíp politickej neutrality je považovaný za trvalú hodnotu britskej štátnej služby a nie je možné ho porušiť. Taký národ si zaslúži kvalitnú verejnú správu. A s tým potom súvisí aj kvalita verejných služieb, lebo za tým všetkým sú ľudia.

Existoval aj u nás tlak na to, aby sa táto pozícia odpolitizovala?

Už keď sme vstupovali do Európskej únie, sme boli pod tlakom. Potrebovali sme splniť predvstupové kritériá, tak sme prijali zákon, v ktorom sme vytvorili predpoklady na odpolitizovanie. Ale potom, ako sme vstúpili do EÚ, sa to zrušilo. Politikom to jednoducho nevyhovovalo a verejnosť nebola schopná vyvinúť na nich tlak. Teraz sa znova dostávame pod tlak, ale znova len zo strany Európskej únie, nie tým, že by sme sami dospeli k nejakému poznaniu. Európska únia to vyhodnotila tak, že to sú prekážky na ceste k dôležitým cieľom, ako je konkurencieschopnosť, hospodársky rast. To sú všetko koncepty, ktoré predpokladajú, že systém verejnej správy funguje štandardne vo všetkých členských štátoch. Ak niekde nefunguje, ak je to prepolitizované, tak nie sme partner, ale prekážka.

Únia nás tlačí k tomu, aby sme mali štandardný systém riadenia ľudských zdrojov. Musíme sa zbaviť možnosti politicky ovplyvňovať chod úradov. Ak dodatočné podmienky nebudú splnené, zastavia eurofondy.

Uspokojí Európsku komisiu nová legislatíva?

Treba povedať, že ten zákon prináša určitý pokrok, prináša tie princípy ako mantinely, v ktorých sa má pohybovať právny režim. Raz treba začať. Keď sa ten proces dobre začne a nastaví, bude sa postupne vylepšovať. Ten, kto odštartuje odpolitizovanie, vstúpi do dejín. To je historická príležitosť urobiť v riadení spoločnosti zásadnú zmenu. Európska komisia bude mať určite výhrady, hoci ťažko povedať. To znechutenie z politiky je celosvetový problém. Nedá sa teda očakávať, že jednoznačný postoj EK bude taký, že sme nesplnili podmienky. Bude tam snaha hľadať kompromis.

Okrem pozície šéfa služobného úradu, vidíte tam iné závažné nedostatky?

Od tejto pozície sa odvíja všetko. Vedúci služobného úradu schvaľuje zloženie výberových komisií, takže tá reťaz, kaskáda politického vplyvu sa zachováva. Sú tam nejaké poistky, ktoré by mali zabrániť tomu, aby to celé neprepolitizoval. To v našich podmienkach nestačí. Nebude to fungovať. Kým nebude tlak verejnej mienky na politikov dostatočne silný, sami túto zmenu v zákone nikdy nepodporia. Ja som bol členom expertnej skupiny, ktorá zákon pripravovala. Viaceré naše návrhy na odpolitizovanie, napríklad pozície šéfa služobného úradu, boli zmietnuté zo stola. Vždy prišli politické inštrukcie, ktoré z alternatív, ktoré sme ponúkli, vybrali pokračovanie v politizácii. Politici nevideli dôvod, prečo by mali sami seba obrať o výhody, ktoré z toho majú. To, že s tým súvisí obrovská korupcia, všetko ide cez kamarátšafty, to im neprekáža, keď to neprekáža spoločnosti.

Niektorí opoziční politici namietajú, že odpolitizovanie znamená zabetónovanie úradníkov, ktorých na ministerstvá doplnila táto a bývalá vláda.

Raz treba začať. Aj za Dzurindovej vlády opozícia vykrikovala, že sa idú zabetónovať. Nemá to logiku. Vyplýva z povrchného pohľadu. Keď je niekto neschopný, ten systém ho vypudí preč.

Ako?

Napríklad tak, že bude celý zbor štátnych úradníkov profesionálne riadený, bude postupovať podľa schválenej stratégie rozvoja ľudských zdrojov, bude sa hodnotiť výkon ľudí, prínos pre plnenie spoločných cieľov.

A sú tieto pravidlá dobre nastavené?

Bude treba nejaké korekcie, ale z môjho pohľadu je to to najlepšie, čo sme boli schopní dať dokopy a čo boli politici schopní akceptovať. Teraz je priestor v parlamente, aby ho dopracovali. O zabetónovaní hovoria ľudia len z neznalosti problému.

Ako sa k tejto téme stavajú napríklad vedúci pracovníci na úradoch? Boli by radi, keby sa oslobodili od politického tlaku?

Najmä manažéri sa boja. Každý kritický hlas je spojený s možnosťou, že zamestnanca vymenia. Tá kvalifikovanejšia väčšina, čo je na úradoch, sníva, aby sa tie pomery znormalizovali, aby mali pokoj na prácu, aby mohli na sebe pracovať, nekriviť si charakter a nerobiť kompromisy, ktoré ich možno aj psychicky deptajú. V kútiku duše dúfajú, že príde nejaká zostava, ktorá to odpolitizuje. Ale spoliehať sa na nejakú revoltu je tiež iluzórne. Treba s pomocou EÚ formovať verejnú mienku spôsobom, ktorý raz dospeje do štádia, že to donúti politikov, aby systém zmenili.

Téme odborníkov v štátnej správe sa venujeme v aktuálnom TRENDE