Podľa žaloby mal muž, ktorý stojí na čele centrálnej banky pobaltskej republiky od roku 2001, údajne požadovať od moldavského finančného ústavu pôsobiaceho v krajine a realizujúceho tam vraj pranie špinavých peňazí, úplatok vo výške pol milióna eur.
V zdôvodnení guvernér údajne argumentoval, že uplatnením svojho vplyvu v inštitúcii poverenej bankovým dozorom dosiahne privretie očí nad nezákonnými aktivitami moldavskej Trasta Komercbanka (TKB).
Suma 500-tisíc eur mala byť údajne vyplatená v dvoch splátkach. I. Rimšévičs však podľa prokuratúry nedokázal pád spomínanej banky odvrátiť, takže mu akcionári odmietli druhú polovicu peňazí vyplatiť. Triasta Komercbanka bola v roku 2016 zavretá, keď regulátor dospel k záveru, že banka porušuje pravidlá proti praniu špinavých peňazí.
I. Rimševičs je od februára suspendovaný, nesmie vykonávať úlohy spojené so svojim postavením, avšak zostáva na slobode. Podobne mu pozastavili činnosť aj v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky, ktorej bol členom.
Bankár mal podľa prokuratúry prevziať polovicu požadovanej sumy, aj keď nedokázal dodržať prísľub a zabrániť uzavretiu moldavského subjektu v roku 2016. Spomínanie pranie špinavých peňazí sa dotklo celkovo 13 miliárd dolárov. Všetky obvinenia guvernér odmieta a označuje ich za cielenú kampaň proti nemu. Pokiaľ bude uznaný vinným, hrozí mu trest odňatia slobody na 11 rokov.
Kauza spolu s tohtoročným zavretím tretej najväčšej lotyšskej banky ABLV, ktorú Spojené štáty obvinili z prania špinavých peňazí, výrazne poškodzuje povesť lotyšského finančného sektora. Má tiež negatívny vplyv na povesť Európskej centrálnej banky, v ktorej I. Rimšévičs ako člen Rady guvernérov ovplyvňoval menovú politiku v eurozóne.
