V sobotu sa v Lotyšsku konajú parlamentné voľby, ktorých výsledok by mohol rozšíriť priepasť medzi lotyšskou väčšinou a rusky hovoriacou menšinou. Tá začína spochybňovať svoje miesto v lotyšskej spoločnosti, keďže v krajine možno pociťovať národný hnev z ruskej invázie na Ukrajinu, píše Euractiv.
Parlamentné voľby
Sedemmesačná vojna podnietila stredopravú koaličnú vládu pod vedením premiéra Krišjanisa Karinša, aby zaviedla limity na používanie ruského jazyka vo verejnom živote krajiny.
Miera, do akej sa tieto snahy prejavia, bude závisieť od výsledkov sobotňajších volieb. Otázky, akými sú prudko rastúce ceny energií a vysoká inflácia, museli ustúpiť národnej identite a bezpečnostným obavám.
„Aký mali (rusky hovoriaci obyvatelia) problém sa za posledných 30 rokov naučiť štátny jazyk? Ak ste sa ho nenaučili, nechcete byť plnohodnotným členom spoločnosti,“ tvrdí šéf lotyšského parlamentného zahraničného výboru Rihards Kols z konzervatívnej strany Národná aliancia.
Jeho strana spolu so svojím koaličným partnerom Nová jednota, ktorej lídrom je Karinš, majú zo svojho tvrdého prístupu voči Rusku osoh. Podľa predvolebných prieskumov by Nová jednota v nadchádzajúcich voľbách získala najviac hlasov, približne 20 percent.
Zmeny v krajine
Predtým, ako Moskva 24. februára napadla Ukrajinu, sa desiatky tisícov rusky hovoriacich obyvateľov Lotyšska zvyklo každého 9. mája stretávať pri pamätníku v Rige, aby si pripomenuli víťazstvo Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne.
Po spustení invázie lotyšská vláda tieto zhromaždenia zakázala a 84-metrový pamätník zrovnala so zemou.
Väčšinu lotyšského parlamentu tvoria etnickí Lotyši a tí by najradšej pochovali svoje spomienky na to, keď ich krajina bola súčasťou Sovietskeho zväzu. Mnoho etnických Rusov, ktorí tvoria približne štvrtinu celkového obyvateľstva Lotyšska, však tieto zmeny víta, no aj napriek tomu má pocit, že prichádzajú o svoje miesto v spoločnosti.
„Mnoho Rusov v súčasnosti tu v Lotyšsku nepociťuje psychickú pohodu,“ povedal pre Reuters sociológ Arnis Kaktins.
Šokujúca vojna
Podľa etnických Lotyšov bolo pripojenie krajiny k Sovietskemu zväzu v roku 1940 nezákonnou anexiou. Rusky hovoriace obyvateľstvo zas verí, že Lotyšsko sa k nemu pripojilo dobrovoľne a Rusko bolo v ich očiach vždy priateľskou krajinou. Teda aspoň dovtedy, kým ruský prezident Vladimir Putin nespustil svoju inváziu, tvrdí Kaktins.
„Pred vojnou na Ukrajine vnímalo mnoho rusky hovoriaceho obyvateľstva prezidenta Vladimira Putina priaznivo. Potom sa začala vojna, čo ich šokovalo,“ vysvetľuje sociológ.
Mnoho etnických Rusov v súčasnosti odmieta hovoriť s anketármi. Ide o jasnú známku ich obáv z vyjadrenia svojich postojov.
Karinš verí, že vojna na Ukrajine jeho národ spojila. Ak dôjde k jeho znovuzvoleniu, je podľa svojich slov pripravený začleniť ruskú menšinu do spoločnosti. Dosiahnuť to chce tým, že sa tieto deti začnú učiť lotyštinu, uzatvára Euractiv.
Ďalšie dôležité správy
