Nórom, ktorí pred embargom vyvážali do Ruska 11 percent rýb a rybacích výrobkov, podľa Vedomostí pomohla unáhlená reakcia Moskvy na sankcie: embargo sa vzťahuje len na čerstvé ryby, ale nie na spracované. Vývoz nórskych rýb do Ruska sa podarilo vrátiť takmer na predchádzajúcu úroveň aj zásluhou toho, že Nóri medzitým zvýšili na troj- až štvornásobok vývoz do Bieloruska a Estónska, kde sa ryby spracúvajú pre ruských odberateľov.
Podľa ruského denníka pomohol aj bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, ktorý ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi sľúbil, že nedovolí reexport zakázaného tovaru cez Bielorusko do Ruska, ale nariadil podnikateľom pokračovať v nákupoch dovážaných surovín. Za nimi nasledovali aj spracovateľské kapacity.
Šéf nemenovanej veľkej ruskej konzervárne denníku povedal, že jeho firma spustila výrobnú linku na spracovanie nórskych rýb v jednom bieloruskom podniku. „Prakticky nič sa nezmenilo, len náklady vzrástli,“ povedal podnikateľ. Vyššie náklady uhradí spotrebiteľ v ruských obchodoch.
Príklad nasleduj aj ďalší ruskí výrobcovia, pretože „investície sú minimálne, ale zisky kolosálne“, a nezaostávajú ani dodávatelia z Bieloruska či Pobaltia.
„Jediný článok v tomto potravinovom reťazci, ktorý stráca, sú ruskí spotrebitelia. V obchode neďaleko môjho bydliska už cenovky na chladeného lososa prepísali zo 780 na 1 100 rubľov (z necelých 16 na vyše 22 eur). A u vás?“ uzavrela autorka článku.
