Litovský parlament schválil daň z mimoriadnych ziskov bánk, týkať sa bude tohto a budúceho roka. Daň 60 percent sa vypočíta zo sumy, ktorá aspoň o 50 percent prevyšuje priemer čistého úrokového príjmu bánk v posledných štyroch rokoch. Vláda očakáva, že peniaze vybrané navyše prinesú do štátneho rozpočtu 410 miliónov eur. Použiť ich chce na armádu.
Litovským bankám k silnému rastu úrokových príjmov pomohla politika Európskej centrálnej banky, ktorá vlani v júli začala zvyšovanie úrokov. Základnú sadzbu vtedy zvýšila na 0,50 percenta z rekordného minima nula percent, na ktorom ju držala od roku 2016.
Odvtedy úroky zvýšila na každom zasadnutí, naposledy minulý týždeň, keď hlavnú sadzbu posunula na 3,75 percenta. ECB sa tým snaží obmedziť infláciu, ktorá v eurozóne vlani v októbri vzrástla na rekordných 10,6 percenta, do tohtoročného apríla sa však znížila na sedem percent.
Litva je tiež členom eurozóny, riadi sa teda politikou ECB. Vlani na jeseň sa miera inflácie v Litve dostala až nad 21 percent, tento rok v apríli podľa predbežných čísel klesla na 13,3 percenta. Zavedenie mimoriadnej bankovej dane pôvodne navrhla litovská centrálna banka. Ešte pred návrhom pobaltská krajina očakávala, že tento rok vynaloží na obranu 1,9 miliardy eur, čo predstavuje 2,52 percenta jej HDP. Litva, ktorá je členom NATO, susedí s Ruskom, a tiež s Bieloruskom, ktoré je spojencom Ruska.
Litovská vláda argumentovala tým, že miestne banky zarábajú na „ekonomickej rente“ vďaka rastúcim úrokovým sadzbám. Len tento rok by mali byť zisky litovských bánk dvakrát vyššie ako vlani. „Ekonomická renta by mala byť považovaná za rušivý a nespravodlivý jav,“ oznámila vláda parlamentu. „Je vhodné prerozdeliť veľký a neplánovaný rast ziskov bánk uplatnením fiškálnych opatrení, a tým napraviť nedokonalosti trhu,“ dodala.
Banky s daňou nesúhlasia
Európska centrálna banka na začiatku apríla uviedla, že rozhodnutie zaťažiť litovské banky mimoriadnou daňou „by mohlo mať negatívne ekonomické dopady, pretože by úverové inštitúcie boli menej odolné voči ekonomickým šokom“. Viac ako 50 percent litovských bankových aktív držia dve švédske skupiny. Prvou je finančný ústav Swedbank, ktorý vlani zisk v Litve zvýšil o 64 percent na 148 miliónov eur. Druhým švédskym subjektom je banková spoločnosť SEB, ktorá vlani zvýšila v Litve zisk o 49 percent na 172 miliónov eur.
Britská fintechová spoločnosť Revolut vlastní tretiu najväčšiu litovskú banku UAB, ktorá má približne pätinový podiel na celkových aktívach a ktorá obsluhuje klientov v Európskej únii a v Európskom hospodárskom priestore. Litovskí občania tvoria menej ako dve percentá klientskej základne.
Litovská banková asociácia uviedla, že legislatíva bola vypracovaná bez riadnej analýzy vplyvu a bez zohľadnenia návrhov bánk. „Pre najväčších a najvernejších investorov (banky) je naozaj smutné, že ďalší chaotický, protiústavný nápad zdaniť tento sektor ničí predstavu, že Litva je spoľahlivý štát s transparentným a predvídateľným daňovým prostredím,“ uviedla asociácia vo vyhlásení.
Daň z mimoriadnych ziskov bánk vlani v decembri schválilo na prechodnú dobu aj Španielsko. To vyberá 4,8 percenta z čistých úrokových príjmov a čistých provízií nad hranicou 800 miliónov eur. Daň z mimoriadnych ziskov firiem vo vybraných odvetviach uplatňujú v rôznej podobe aj ďalšie štáty EÚ.
Ďalšie dôležité správy
