Portugalsko sa v roku 2011 stalo po Grécku a Írsku tretím štátom eurozóny, ktorý bol nútený požiadať o pomoc. Celkovo krajina získala 78 miliárd eur. Musela však prijať prísny úsporný program. Na rozdiel od Grécka si Portugalsko nemuselo vybaviť druhou pomoc.
Portugalská vláda uviedla, že ďalšiu pomoc nepotrebuje, pretože investori sú ochotní poskytnúť úvery za priaznivú cenu. V apríli Portugalsko predalo dlhodobé štátne dlhopisy v objeme 750 miliónov eur s úrokom len 3,6 percenta, čo je pro krajinu zvládnuteľné. Pred tromi rokmi investori chceli úrok až 17 percent.
„Hlavný cieľ záchranného programu – dostať peniaze z trhu za rozumnú cenu – bol dosiahnutý,“ povedal agentúre AP Álvaro Almeida z ekonomickej fakulty univerzity v Porte.
Dôležitým krokom pre odchod zo záchranného programu bolo zníženie deficitu štátneho rozpočtu. Na konci roku 2013 predstavoval rozpočtový deficit 4,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Pred tromi rokmi to bolo dokonca 10,1 percenta.
Po troch rokoch recesie sa začal aj rast ekonomiky a MMF odhaduje, že HDP Portugalska ltento rok vzrastie o 1,2 percenta. V celej EÚ sa má HDP zvýšiť o 1,6 percenta.
Posledné správy však ukazujú, že HDP Portugalska v prvom štvrťroku klesol o 0,7 percenta. Podľa vlády dôvodom poklesu bolo zastavenie výroby vo veľkých exportných továrňach. Vláda zdôraznila, že ekonomika v poslednom roku vykazuje známky zlepšenia.
Vývoz v období rokov 2010 až 2013 vzrástol o 27 percent. Vysoký rast vykazuje hlavne tradičný obuvnícky a textilný priemysel. Vývoz obuvi vzrástol v rokoch 2010 – 2013 o 40 percent a textilu o 11 percent.
Darí sa aj cestovnému ruchu. Počet turistov v Portugalsku vlani vzrástol o 4,2 percenta na zhruba 14,4 milióna. Pozitívne správy prichádzajú aj z domáceho trhu. Predaj osobných áut sa v prvom štvrťroku zvýšil o 40,5 percenta, kým v celej Európe to bolo v priemere o 8,4 percenta.
Napriek tomu, že Portugalsko urobilo veľký pokrok pri usmernení svojich verejných financií, stále má pred sebou dosť práce. Cieľom krajiny je do roku 2018 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, ale ekonomický pokles v prvom štvrťroku len zdôraznil krehkosť súčasného oživenia.
Vysoký zostáva aj štátny dlh. Vlani predstavovalo zadlženie 129 percent HDP, pričom priemer EÚ je 87,1 percenta. Vysoká zadlženosť je zároveň jedným z vážnych problémov, ktoré nútia zahraničné ratingové agentúry ponechať hodnotenie portugalského dlhu v neinvestičnej kategórii.
Pro mnohých Portugalcov boli posledné tri roky veľmi ťažké a v najbližšom čase ich zlepšenie nečaká. Miera nezamestnanosti síce klesla z vlaňajších rekordných 17,7 percenta, stále sa však pohybuje okolo 15 percent. Podľa štatistického úradu vlani žila pätina populácie, teda asi dva milióny dospelých Portugalcov, jen zo 400 eur mesačne.
Prezident Aníbal Cavaco Silva upozornil, že 75 percent záchranného úveru Portugalsko nesplatí do roku 2035. Dovtedy bude stále pod kontrolou zahraničných veriteľov, ktorí sa budú chcieť ubezpečiť, že svoje peniaze dostanú späť. „Portugalsko: 20 rokov otrokom“ – napísal v tejto súvislosti jeden tamojší denník.
Vláda sa zamerala len na znižovanie nákladov a zvyšovanie daní
Kým portugalská vláda oslavuje odchod z programu záchranné pomoci od EÚ a MMF, ktorý znamenal roky odriekania, Alexandra Capelová (42) nemá na oslavy náladu. Matka dvoch detí z mesta Almada je jednou z takmer 800-tisíc nezamestnaných.
Podporu v nezamestnanosti si A. Capelová vylepšuje drobným podnikaním z domova. V januári bola prepustená z miesta grafičky a odvtedy vyrába doma sladkosti. „Veci sa od minulého roku zhoršili, v podnikaní i v práci,“ povedala Capelová agentúre Reuters.
Zdroj: SITA/AP
Portugalská centrálna banka upozornila, že pokrok v rámci záchranného programu bol nedostatočný a na zabezpečenie trvalého rastu sú potrebné ďalšie reformy. Vláda má však pred sebou budúcoročné voľby, a tak zrejme nebude ochotná púšťať sa do neobľúbených reforiem.
Aj veľa pozorovateľov upozorňuje, že úspory vlády sa zamerali prevažne na znižovanie nákladov, ako sú napríklad mzdy vo verejnom sektore a dôchodky, a na zvyšovanie daní. Hlbšie reformy sa však neuskutočnili.
Ľudia, ktorí prišli o prácu alebo im klesli mzdy a dôchodky, sa aj po ukončení pomoci budú zrejme pýtať, či vôbec reformy stáli za to. Skutočne prinesú dostatočný rast pracovných miest a lepšiu životnú úroveň?
Náklady na prácu od roku 2011 podľa európskeho štatistického úradu Eurostat v Portugalsku klesli o osem percent na 11,6 eura za hodinu [na Slovensku v roku 2012 8,3 eura – pozn. TREND.sk]. To posilnilo konkurencieschopnosť krajiny. Európska komisia však uviedla, že Portugalsko je stále len na polceste pri znižovaní platov na úroveň, ktorá by mohla citeľne znížiť nezamestnanosť.
V priemyselnom meste Setúbal, jednom z najchudobnejších v Portugalsku, ktoré sužuje vysoká nezamestnanosť, príliš nevidno, že by sa ekonomika už vlani v druhom štvrťroku vrátila k rastu.
„Chudoby je čoraz väčšia najmä medzi ľuďmi vo veku 25 až 40 rokov, ktorí prišli o prácu,“ hovorí kňaz Constantino Alves, ktorý prevádzkuje charitatívnu „sociálnu reštauráciu“ pre chudobných. „Prichádzajú k nám mladé páry, rodičia s deťmi, ktorí hľadajú jedlo a pomoc. Sú tu rôzni drobní podnikatelia, ktorí tu mali obchody a teraz sa ocitli v úplnej chudobe a tu sa stravujú. Veľa z nich stratilo akúkoľvek vieru v to, že nájdu prácu. Je to kríza dôvery,“ kňaz.
V Almade A. Capelová stále dúfa, že veci sa môžu zlepšiť. „Stále máme nádej, že čísla sa jedného dňa premenia na skutočné zlepšenie,“ hovorí. „Chcela by som sa tento rok pokúsiť získať bankový úver pre svoje podnikanie.“
Ale ani s bankovými úvermi to zatiaľ nie je jednoduché. Objem poskytnutých úverov firmám a jednotlivcom vo februári podľa centrálnej banky klesol na 240 miliárd eur, čo je najmenej od roku 2007. „Získať úver od banky je veľký problém dokonca aj pre firmy, ktorým sa podarilo prežiť. Nie sú úvery, takže je ťažké nakupovať nový tovar, a to nehovorím o expanzii,“ upozorňuje predavačka nábytku v Setúbale Anabela Sharamiaová.
