Big data je jedno zo zaklínadiel posledných pár rokov. Technologické časopisy ho majú na obálke párkrát ročne, manažérske magazíny im venujú priestor každý mesiac. Lacné a rozsiahle zhromažďovanie dát sľubuje lepší a cielenejší predaj, rýchlejší rast firiem či objavovanie nových segmentov trhu. Na mieste je preto aj skeptický pohľad.
Jeden z najobľúbenejších autorov rubriky týždenníka TREND Knihožrút, britský ekonóm a popularizátor ekonómie Tim Harford, sa vo Financial Times pustil práve do veľkých dát. V podrobnom a dobre vyargumentovanom článku varuje pred prístupom, kde sa firmy spoliehajú na big data a zabúdajú pri tom na základné nebezpečenstvá štatistík – reprezentatívnosti vyzbieraných dát.
Prináša si na pomoc desaťročia staré politické prieskumy. V roku 1936 americký Literary Digest rozoslal desať miliónov listov, ktoré skúmali politické preferencie v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Vrátila sa zhruba štvrtina listov, ale i tak to znamenalo vzorku 2,5 milióna Američanov. Na základe rozsiahleho prieskumu si Literary Digest mohol dovoliť napísať, že prezidentské voľby vyhrá Alfred Landon, ktorý získa o 14 percent viac hlasov než Franklin Delano Roosevelt.
Podľa mena prehrávajúceho je jasné, že obrovská vzorka sa výrazne mýlila. Na základe oveľa menšej vzorky dokázal George Gallup, priekopník prieskumov verejnej mienky, odhadnúť výsledok korektne. Podobne je to s veľkými dátami: mohutnosť vzorky môže vyvolávať falošné predstavy o jej presnosti a reprezentatívnosti.
Mexické gangy, to sa stereotypne rovná drogy a nelegálne prechody hraníc s USA. Venujú sa ale všetkému, čo je profitabilné – napríklad aj ovociu. New York Times píše o nedostatku limetiek v USA. Mexiko je ich hlavným dodávateľom, avšak počasie nebolo pri súčasnej úrode veľmi naklonené. Cena prirodzene stúpa nahor, keďže limetky nemajú v mexickej kuchyni ani obľúbenom mojite vhodný substitút – citrón proste nie je ono. A tak sa do obchodu s nimi zapojili aj gangstri.
Zdroj: SITA/AP
Pri laureátoch Nobelovej ceny prevláda predstava serióznych, zapálených vedcov, ktorí sa od malička sústreďujú na svoje vysnívané ciele. Reuters ponúka iný pohľad na tohtoročných nobelistov: spýtal sa ich na ich prvú prácu. Vo svojej podstate je to veľmi príjemné čítanie. Ak ste aj vy v mladom veku umývali autá, riady či doručovali noviny, máte s nobelistami spoločnú minulosť.
Možno ste nikdy nepočuly meno Anthony Gatto, ale je to príklad človeka, ktorý je v niečom najlepší na svete. Konkrétne v žonglovaní. Asi by to malo znamenať, že chodí po svete a fascinovane ho sledujú večer čo večer tisíce ľudí. Dlho to platilo, bol členom uznávaného Cirque de Soleil. Skončil však ako majiteľ stavebnej firmy. Nevadí, že ste v niečom najlepší na svete, ak to obecenstvo nedokáže rozoznať.
Kniha týždňa
Kniha na tento víkend má zdanlivo jednu z najnudnejších tém: HDP. Ekonómka Diane Coyle však svoju GDP: A Brief but Affectionate History napísala naozaj pútavo. Ide o čerstvý titul, takže pokrýva aj všetky kritiky HDP, ktoré sa vynorili v súvislosti s finančnou krízou posledných rokov. Napokon, celú knihu otvára príbeh Andreasa Georgioua, šéfa nového gréckeho štatistického úradu, ktorý dostal za úlohu postaviť štatistiku v krajine na nohy.
Za odhaľovanie reálnych parametrov gréckeho hospodárstva ho teraz chcú súdiť za zradu. Čitateľa môže prekvapiť, že HDP v podobe, ako ho poznáme dnes, má len pár desiatok rokov, prvé reálne národné účty začali vznikať len počas druhej svetovej vojny. Knižka nemá ani dvesto strán a dá sa zhltnúť za jedno popoludnie.
