„Prístup slovenských policajtov však hodnotia cudzinci prevažne pozitívne, niektorí ich porovnávajú so svojimi skúsenosťami v iných krajinách a pochvaľujú, ako sa k nim správali,“ píše liga s tým, že v individuálnych prípadoch však zaznamenali i sťažnosti. Aj tu je podľa HRL najvypuklejším problémom komunikácia. Napriek prítomnosti tlmočníka pri policajných úkonoch cudzinci tvrdia, že neporozumeli, že budú zaistení aj niekoľko mesiacov.

Na problémy s komunikáciou medzi políciou a cudzincami upozornila i verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Skupina právnikov jej kancelárie spravila neohlásený prieskum v zariadení polície v Medveďove, a to po zásahu polície voči utečencom z 3. septembra. Utečenci začali protestovať proti tomu, že ich tam držia, riaditeľ útvaru tak privolal policajné posily.

Ako uviedla ombudsmanka, jediný povel zo strany polície zaznel vtedy v angličtine, ostatné boli v slovenčine. „Ako veľmi negatívne hodnotím to, že takéto zariadenia, ktoré sú špecializované na cudzincov, nie sú pripravené na komunikáciu s nimi,“ povedala. Je presvedčená o tom, že keby ľuďom v zariadení zrozumiteľne situáciu vysvetlili, nemuselo k zásahu vôbec prísť.

Ako dodala, je to o to prekvapujúcejšie, že zariadenia pre cudzincov nie sú pripravené na komunikáciu s nimi. Dubovcová preto v súvislosti s policajným zásahom navrhuje niekoľko opatrení. Patrí medzi ne i zabezpečenie zamestnanca, ktorý vie po anglicky, alebo niekoho, kto by vedel tlmočiť aj do arabčiny či iného jazyka.

Problémy sú aj so stravou

V prípade materiálneho zabezpečenia potrieb utečencov zaznamenala HRL zatiaľ najväčší problém pri zadržaní migrantov políciou. Cudzinecká alebo hraničná polícia vybavujú migrantov do 24 hodín, ak je potrebná urgentná zdravotná starostlivosť, kontaktujú zdravotníkov. Po šiestich hodinách obmedzenia osobnej slobody musia cudzincom zabezpečiť stravu, a to zvyčajne z peňazí samotných migrantov.

Ak tí však peniaze nemajú, liga sa stretla so situáciou, že v málo prípadoch nakúpili jedlo samotní policajti alebo oslovili Slovenskú katolícku charitu. „Bolo by prospešné, keby každé takéto policajné oddelenie malo k dispozícii určitý rozpočet, ktorý vedia v tejto situácii použiť. S takýmto riešením sme sa stretli v minulosti na slovensko-ukrajinskej hranici,“ píše HRL.

V azylových táboroch v Humennom, Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach je len veľmi málo žiadateľov o azyl, no starostlivosť o nich je systémovo dobre vyriešená, upozornila Liga za ľudské práva. „Až na individuálne sťažnosti sme sa nestreli s tým, že by zabezpečenie nebolo dostatočné. Tí, ktorí sú umiestňovaní do azylových táborov, si starostlivosť skôr pochvaľujú, pokiaľ nie je ich čakanie na vyriešenie ich prípadu pridlhé,“ uvádza.

Integrácii sa hlbšie venujú len mimovládky

Pre utečencov hľadajúcich azyl v niektorej európskej krajine sú samozrejme najdôležitejšie vyhliadky na nový život. Získanie azylu ešte nie je výhra, ale len začiatok ich náročnej cesty integrácie a nového života.

Preto sa podľa ligy veľmi zaujímajú o možnosti, aké im hostiteľská krajina na začiatok ich integračnej cesty pripraví. Pýtajú sa na integračný program, pracovné príležitosti, intenzívny jazykový kurz a možnosť začať chodiť do školy. „V tomto prípade je slovenský integračný program nedostatočný. Na Slovensku funguje takmer výhradne prostredníctvom projektov mimovládnych organizácií,“ upozorňuje liga s tým, že program trpí nedostatkom finančných prostriedkov a zároveň chýbajúcim záväzným systémom.

Napriek tomu, mnohí azylanti rôznych národností a vierovyznaní sa na Slovensku úspešne integrovali a začali tu nový život. Vzhľadom na nedostatok sociálnych kontaktov a neznalosť slovenského jazyka je pre nich začiatok veľmi náročný. Počiatočná finančná pomoc pre utečencov je však kľúčová na to, aby dostali šancu sa postaviť na nohy a začať život ako plnohodnotný obyvateľ Slovenskej republiky.