O rozsiahle analýzy a prognózy politológov, ako dopadnú americké prezidentské voľby, nie je núdza. Stránky prakticky všetkých médií zapĺňajú kvantá materiálov týkajúcich sa oboch kandidátov, ich šance, motivácie či škandály rozoberajú z bohatého množstva perspektív. Nájsť v kope nekonečného mediálneho priestoru z tematiky Donald vs. Hillary niečo naozaj neošúchané si preto žiada trpezlivosť.
Pútavé čítanie v tomto smere rozhodne priniesol magazín Esquire, ktorý sa pokúsil interpretovať verbálne a neverbálne gestá oboch kandidátov s pomocou niekoľkonásobného víťaza Svetovej série v pokri Daniela Negreanua a posúdiť ich správanie či pokusy o „blufovanie“, a to všetko s použitím krásnej pokrovej logiky a terminológie. Azda niet človeka, ktorý by lepšie dokázal pohľadom odhaliť prípadné klamstvá, falošné masky, pretvárky či esá v rukáve.
Daniel Negreanu Zdroj: SITA / AP
Knižná tragédia
Vo štvrti Bronx, ktorú kedysi považovali za najbrutálnejšiu časť New Yorku s najvyššou mierou kriminality, žije 1,5 milióna ľudí, z toho na miestnych školách a univerzitách študuje približne 200-tisíc žiakov. Aký je to pocit, keď vo štvrti s potenciálne silnou čitateľskou základňou, zavrú jediné veľké kníhkupectvo, sa snaží v článku v The New Yorker opísať rodák z Bronxu a spisovateľ, ktorý pobočku Barnes & Noble v mladosti pravidelne navštevoval.
Zdroj: SITA / AP
Učenie Pastafariánov
O lietajúcej špagetovej príšere ste isto počuli. Recesistické náboženstvo hlása, že stvoriteľom sveta je lietajúca kopa špagiet zdobená párom mäsových guliek a očí, ktorá svojimi špagetovými tykadlami mení chod vesmíru. Ide o satiru, ktorá vznikla na protest proti zavádzaniu božského výkladu stvorenia sveta namiesto evolučnej teórie.
Hoci náboženstvo vzniklo v Spojených štátoch, učenie Pastafariánov, prívržencov tejto medzinárodnej cirkvi, sa značne šíri najmä v Európe. Korene stihlo zapustiť vo Francúzsku, v Rakúsku aj v Rusku. Vlani sa pokúsili toto náboženstvo už druhýkrát zaregistrovať v Poľsku, no neúspešne.
O Cirkev lietajúcej špagetovej príšery sa začal zaujímať americký magazín The Atlantic a dospel k záveru, že prestala spĺňať svoj účel – z kritiky organizovaného náboženstva sa vyvinulo rovnako organizované hnutie s vlastnou ikonografiou, rituálmi a ďalšími náboženskými atribútmi a transformovalo sa do niečoho, proti čomu pôvodne parodická cirkev sama bojovala. Je preto na mieste očakávať, že čoskoro sa objaví nové náboženstvo, ktoré bude paródiou paródie.
Lietajúca špagetová príšera Zdroj: flickr / everywhereist | CC
Peniaze za voličský hlas
Keď novinár Stephen Dubner a ekonóm Steven Levitt približne pred desiatimi rokmi prišli s pojmom freakonomics, zrejme neočakávali, že ich myšlienky sa pretavia do štyroch kníh (existujú dokonca aj v slovenskom vydaní) a do jedného z najúspešnejších blogov popularizujúcich ekonómiu. Ich atypické postrehy, filozofovanie nad bežnými vecami, prekvapujúce vysvetlenia okorenené svojským humorom a hľadanie ekonomických aspektov a súvislostí v zdanlivo neekonomických záležitostiach zaujali ľudí natoľko, že blog s pravidelnými príspevkami funguje dodnes.
Freakonomics je zdrojom podnetných článkov, rozhovorov a návrhov, pričom niektoré sú revolučné a naivné rovnakým dielom – napríklad alternatívny volebný systém, v ktorom by volič musel za odovzdaný hlas zaplatiť. V rámci jedných volieb by síce mohol voliť viackrát, hoci aj stokrát, ale za každý ďalší hlas by musel zaplatiť druhú mocninu počtu hlasov. Jeden hlas by vás stál euro, druhý štyri eurá, tretí deväť eur, štvrtý šestnásť eur a tak ďalej. Návšteva volebnej miestnosti by vás tak teoreticky mohla vyjsť na tisíce eur. Ako by dopadol tento volebný systém na celoštátnej úrovni, si skutočne netrúfame odhadnúť.
Zdroj: SITA / AP
Ako vyhrať Nobelovu cenu
Nedávno blog vytiahol z archívov do popredia približne 40-minútový audio rozhovor (aj s doslovným prepisom) na tému Nobelova cena, konkrétne, čo máme robiť, aby sme ju vyhrali. S. Dubner sa odpovede snažil vypáčiť z tej najpovolanejšej osoby, člena výboru pre udeľovanie Nobelových cien. Okrem iného sa v rozhovore dopočujete/dočítate aj to, prečo niektorí ľudia Nobelovu cenu za ekonómiu nepovažujú za skutočnú Nobelovu cenu.
Zdroj: SITA / AP
Nonstop dokumentácia života
Španiel Morris Villarroel si dal zvláštny záväzok – zaznamenávať a zapisovať si každú minútu svojho života pomocou denníka, kamery a fitnes náramku. Denne spraví približne 1 200 fotografií, mnohé z nich sú nič nehovoriace zábery, napríklad ako drží volant či náhodné fotky z chôdze, a jeho zápisky zachytávajú údaje typu „Počas prestávky som sa s kolegami rozprával o pozorovaní vtákov“ alebo „O trištvrte na šesť som sa zobudil v hoteli vo Švédsku. Svaly na nohách ma trocha bolia“. Projekt sa mu darí úspešne realizovať už šiesty rok. Aký to má celé zmysel a čo od nonstop dokumentácie očakáva, prezrádza pre britský portál BBC.
