Ľudia nachádzajú liek proti stresu z moderného spôsobu života v prírode. „Iba keď som von a vnímam prostredie okolo seba, sa moja myseľ upokojí,“ prezradil pre The Guardian ekológ James Gilbert. Podobné tvrdenia o sile prírody nie sú žiadnou novinkou. Rozvíjajúci sa odbor environmentálnej neurovedy sa preto snaží zistiť, prečo a ako pobyt v prírode ovplyvňuje mozog človeka.
Je všeobecne známe, že zelená a modrá farba prispievajú k znižovaniu stresu, lepšej nálade, pozitívnym emóciám a zmierňovaniu pocitov úzkosti. Pobyt v prírode ale podľa najnovších štúdií dokáže priaznivo vplývať aj na kognitívne funkcie súvisiace so získavaním poznatkov a porozumením vrátane vnímania, pamäti, uvažovania, predstavivosti a riešenia problémov.
Okrem toho príroda zlepšuje aj kreativitu. Štvordňový výlet bez prístupu k telefónom alebo iným technológiám zvýšil kreativitu účastníkov jednej zo štúdií až o 50 percent. „Narastajúci počet výskumov dokazuje, že ak netrávime čas v prírode, tak nedokážeme byť zdraví – naše mozgy nevedia optimálne fungovať. Nie je to preto luxus, ale nutnosť,“ povedal doktor Marc Berman, riaditeľ Laboratória pre environmentálnu neurovedu na Chicagskej univerzite.
Tajomstvo prírody
Podľa hypotézy biofílie popularizovanej americkým sociobiológom Edwardom O. Wilsonom fungujú ľudia v prírode lepšie, pretože ich mozgy a telá sa z evolučného hľadiska vyvinuli práve v tomto prostredí. „Keď sme boli lovcami a zberačmi, tak s najväčšou pravdepodobnosťou prežili tí jedinci, ktorí boli najviac v harmónii s prírodou. Potom sme ale postavili všetku túto infraštruktúru. Snažíme sa využiť mozog lovcov-zberačov na život vo vysoko stresujúcom a náročnom modernom svete,“ vysvetlil doktor David Strayer, kognitívny neurovedec z Laboratória pre aplikovanú kognitívnu vedu Univerzity v Utahu.
Väčšina stresu, ktorému dnes ľudia čelia, si nevyžaduje fyzickú reakciu, no stále v ich telách vyvoláva rovnakú fyziologickú odpoveď – stav nabudenosti a zvýšenie hladiny kortizolu i srdcového tepu. Tie môžu negatívne ovplyvniť imunitný a kardiovaskulárny systém, ako aj pamäť, náladu a pozornosť.
Pobyt v prírode navyše aktivuje parasympatický nervový systém, t. j. vetvu nervového systému zodpovednú za stav odpočinku. To navodzuje pocit pohody, čo vedie k jasnejšiemu a pozitívnejšiemu mysleniu. Podľa nedávnej teórie môže za týmto fenoménom stáť aj oxytocín, ktorý aktivuje svoje silné antistresové a obnovujúce účinky vždy, keď sa človek nachádza v bezpečnom, známom, pokojnom a príjemnom prostredí.
Teória pozornosti
Pozitívny vplyv prírody môže pomôcť vysvetliť aj teória obnovy pozornosti (ART). Psychológovia označujú schopnosť sústrediť sa na konkrétnu mentálnu úlohu – ignorujúc vonkajšie rušivé prvky ako mobil i tie vnútorné ako „škvŕkajúce brucho“ – za riadenú pozornosť. Podľa teórie ART ale ide o vyčerpateľný zdroj.
„Multitasking a moderné prostredie s množstvom stimulov môžu vyčerpať časti mozgu zodpovedné za túto formu pozornosti,“ priblížila environmentálna psychologička doktorka Kathryn Williamsová z Univerzity v Melbourne. Keď sa to stane, človek má problém sa sústrediť, robí chyby a pri riešení problému sa nevie pohnúť ďalej. „Príroda zapája mozog spôsobom, ktorý je nenáročný a nenamáhavý, čím týmto oblastiam poskytne možnosť odpočinúť si a zotaviť sa,“ dodala doktorka.