Lídri deviatich európskych krajín sa v pondelok zišli na samite v belgickom prístavnom meste Ostend, ktorý je zameraný na zvýšenie výroby veternej energie v Severnom mori.
Na stretnutí sa okrem lídrov Nemecka, Francúzska, Írska, Dánska, Holandska a Luxemburska, ktorí sú členmi Európskej únie a predstaviteľov Nórska a Británie, zúčastní aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfovia firiem z odvetvia. „Potrebujeme pobrežné veterné turbíny, a potrebujeme ich veľa,“ uviedli lídri pred samitom.
Účastníci samitu chcú zvýšiť produkciu elektriny z vetra v Severnom mori do roku 2050 desaťnásobne, a to na 300 gigawattov (GW) približne z 30 GW v roku 2022, povedal belgický premiér Alexander De Croo. Do roku 2030 by účastníci chceli zvýšiť výrobu veternej energie na 120 gigawattov, dodal.
Ide už o druhý samit o Severnom mori po tom, ako štyri krajiny na inauguračnom stretnutí v minulom roku (Belgicko, Dánsko, Nemecko a Holandsko) dospeli k záveru, že je potrebné rozšíriť spoluprácu, keďže ide o obrovský projekt, ktorý si vyžaduje obrovské investície do infraštruktúry.
Belgický premiér pred samitom povedal, že sa sústredí na rýchlosť realizácie a štandardizáciu vybavenia, aby bolo možné budovať veterné elektrárne na mori rýchlejšie a lacnejšie. Lídri pritom zdôraznili, že je potrebné získavať expertízu a komponenty skôr z Európy ako z iných častí sveta. „Potrebujeme vytvoriť priestor pre európske hodnotové reťazce, pokiaľ ide o zelené technológie, a diverzifikovať naše zdroje kritických surovín pre veterné turbíny, batérie a podobne,“ uviedli.
Čína v súčasnosti dominuje v dodávkach kritických komponentov, ako sú napríklad vzácne zeminy. A USA zase výrazne dotujú toto odvetvie. „Posilňujeme našu energetickú bezpečnosť a vysielame silný signál Rusku, že dni jeho dominancie nad globálnymi trhmi s energiou sú už dávno za nami,“ povedal britský minister pre energetickú bezpečnosť Grant Shapps.
Témou samitu je aj bezpečnosť pobrežných zariadení vzhľadom na nedávne správy o ruskej špionážnej lodi v Severnom mori a sabotáži plynovodov Nord Stream v Baltskom mori v septembri 2022.
WindEurope, federácia zastupujúca európsky priemysel veternej energie, verí, že ambície samitu sú uskutočniteľné. Upozornila však na nedostatok „primeraných mechanizmov financovania“ a náboru zamestnancov v tomto sektore. Federácia kritizovala tiež „nekoordinované intervencie na trhu, cenové stropy a vnútroštátne opatrenia, ktoré odrádzajú od investícií“.
Dosiahnutie plánovaného cieľa si vyžiada obrovské investície. EÚ vypočítala náklady na zvýšenie výrobnej kapacity veterných elektrární na 300 GW do roku 2050 na 800 miliárd eur.
Británia má najviac tzv. pobrežných veterných fariem – až 45, ktoré v súčasnosti produkujú 14 GW elektrickej energie. Plánuje rozšíriť ich kapacitu do roku 2030 na 50 GW. Nemecko má 30 veterných fariem, ktoré vyrobia 8 GW, nasleduje Holandsko s 2,8 GW a Dánsko a Belgicko s 2,3 GW. Ostatné zúčastnené krajiny vyrábajú menej ako jeden gigawatt na svojich existujúcich zariadeniach, ale majú ambície produkciu veternej energie výrazne zvýšiť .
EÚ si nedávno stanovila za cieľ zdvojnásobiť podiel obnoviteľných zdrojov vo svojom energetickom mixe na 42,5 percenta, a to najmä zjednodušením získavania povolení na inštaláciu infraštruktúry.
Ďalšie dôležité správy
