Libanon sa už viac ako týždeň borí s výpadkami elektrickej energie po tom, ako najväčšia prevádzkovaná elektráreň v krajine oznámila, že jej došlo palivo. Výpadok ovplyvnil kľúčovú infraštruktúru vrátane prístavov, letísk a zariadení na čistenie odpadových vôd a čerpacích staníc pitnej vody, informoval denník The National. Uviedol, že väčšinu domácností núdzový stav nezasiahol, pretože štátna energetická spoločnosť EDL im už niekoľko rokov dodáva elektrinu maximálne štyri hodiny denne a ľudia si už dávno zaobstarali vlastné generátory alebo solárne panely.
Egypt a Alžírsko poskytli v týchto dňoch Libanonu pomoc. V pondelok večer dorazila do Libanonu loď s 30 000 tonami paliva a v utorok má rovnaké množstvo priviezť ropný tanker z Alžírska. Dodávky z Iraku sa majú obnoviť budúci mesiac. Výpadok spôsobil spor s Bagdadom o nedostatočné platby za palivo, pričom Bejrút dlhuje Iraku za tri roky približne 1,6 miliardy dolárov.
Minulý týždeň sa libanonskej vláde podarilo dočasne urovnať spor s Irakom. Bagdad ponúkol Bejrútu zľavu a časť dodávok zaplatia libanonské štátne inštitúcie, ktoré podľa denníka The National neplatia účty za elektrinu EDL od novembra 2022. EDL má aj technické straty v dôsledku zastaranej a zle udržiavanej energetickej infraštruktúry. Libanon už roky zápasí s výpadkami elektrickej energie, pričom domácnosti dostávajú elektrinu len niekoľko hodín denne a spoliehajú sa na vlastné generátory, ale ich používanie podľa štúdie Bejrútskej univerzity od roku 2017 zdvojnásobilo úroveň karcinogénov v ovzduší hlavného mesta.
Libanonské ministerstvo energetiky pritom ešte v roku 2010 sľúbilo, že do štyroch rokov zabezpečí domácnostiam celodennú dodávku elektriny. Doteraz sa tak nestalo. Väčšina projektov na výstavbu nových elektrární stroskotala okrem iného aj na nedostatočnej transparentnosti verejných súťaží. „Politické hádky o financie zmarili každý nový projekt,“ povedal Marc Ayoub z Americkej univerzity v Bejrúte. Energetický sektor krajiny je v kríze už približne tri desaťročia kvôli nedostatočným investíciám, ale aj všadeprítomnej korupcii.
„Existovalo niekoľko plánov na prechod na zemný plyn, ktorý je lacnejší, ale zlyhali kvôli konfliktom záujmov a politickej neochote tých, ktorí profitujú z fosílnych palív,“ povedal Ayoub. Namiesto investícií do vlastných nových elektrární si vláda prenajala dve plávajúce elektrárne ukotvené pri pobreží za viac ako 1,5 miliardy dolárov. Zmluva na toto pôvodne dočasné riešenie bola nakoniec dvakrát predĺžená, čo sprevádzali aj obvinenia z korupcie. V dôsledku zhoršujúcej sa hospodárskej krízy však vláda musela v roku 2021 prenájom plávajúcich elektrární zrušiť, pretože naň už nemala peniaze.
Dočasná dohoda s Irakom podľa Ayouba tento problém nerieši. „Ekonomika je paralyzovaná. Je potrebný komplexný prístup, ktorý sa začne finančnou reformou a transparentnými zmluvami,“ povedal Ayoub. Od konca 90. rokov minulého storočia nebola v Libanone postavená ani jedna elektráreň, povedal. „Spočítal som to zo všetkých strán a vyšlo mi, že libanonská vláda za 30 rokov investovala do energetického sektora len päť miliárd dolárov,“ odhadol Ayoub.
Libanon, ktorý je domovom približne šiestich miliónov ľudí vrátane približne 800 000 sýrskych utečencov, zažíva od roku 2019 hlbokú hospodársku a finančnú krízu, ktorá je označovaná za najhoršiu od občianskej vojny v rokoch 1975-1990. Mnohí sa domnievajú, že za súčasnú situáciu môže zlé hospodárenie politických elít a rozšírená korupcia. Bývalý guvernér centrálnej banky Rijád Salámí, ktorý do minulého roka viedol túto inštitúciu 30 rokov, je tiež podozrivý zo sprenevery miliónov dolárov zo štátnej pokladnice. Nový šéf centrálnej banky zatiaľ nebol zvolený, rovnako ako krajina už takmer dva roky nemá kvôli politickým sporom zvoleného prezidenta. Od konca októbra 2022 je úradujúcou hlavou štátu premiér Nadžíb Mikátí.
Ďalšie dôležité správy
