Štátny podnik Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky (LPS) sa ostro ohradil proti podľa neho opakovaným nepravdivým a zavádzajúcim informáciám týkajúcich sa vyplácania odmien vedeniu a dozornej rade podniku. Reagoval tak na kritické vyjadrenie viacerých odborových združení v LPS k návrhom na rozdelenie minuloročného zisku 10 miliónov eur.
Posledné slovo má ministerstvo
„Návrh na rozdelenie zisku schvaľuje dozorná rada. O konečnom rozdelení zisku následne rozhoduje zakladateľ, teda Ministerstvo dopravy SR,“ uviedla špecialistka na vonkajšie vzťahy a mediálnu spoluprácu LPS Nikola Scherhauferová. Ministerstvo podľa zákona o štátnom podniku zároveň rozhoduje o prípadnom vyplatení alebo nevyplatení odmien pre riaditeľa podniku a členov dozornej rady. „Riaditeľ podniku ani členovia dozornej rady si sami odmeny v žiadnom prípade nenavrhujú,“ vysvetlila mediálna zástupkyňa podniku.
Kategória „použitie podľa rozhodnutia zakladateľa“ mu dáva priestor na prerozdelenie časti dosiahnutého hospodárskeho výsledku na základe vlastného uváženia. To znamená, že môže zvýšiť ktorýkoľvek z fondov – rozvoja, rezervný, sociálny či štatutárny fond. „Zakladateľ má takisto kompetenciu využiť časť tejto kategórie podľa vlastného uváženia aj na odmeny štatutárnych a dozorných orgánov štátneho podniku. Je to však len možnosť a v žiadnom prípade nie jeho povinnosť,“ priblížila Scherhauferová. Ministerstvo tak napríklad aj pri zisku desať miliónov eur môže rozhodnúť, že nedá žiadne odmeny. „Je to jeho výlučné rozhodnutie,“ dodala.
Požiadavky odborov
Zástupcovia zamestnancov v LPS žiadali povereného ministra dopravy Pavla Lančariča schváliť rozdelený zisk podniku podľa opätovne potvrdeného rozhodnutia jeho dozornej rady a vyvodiť zodpovednosť voči riaditeľovi podniku Martinovi Kabátovi za nedodržiavanie právnych predpisov. Ministra kritizovali za odvolanie dvoch členov dozornej rady menovaných ministerstvom za to, lebo nepodporili nový návrh na prerozdelenie zisku. Podľa neho malo ísť na odmeny riaditeľovi, predsedovi a členom dozornej rady spolu 350-tisíc eur a väčšina zisku mala ísť do rezervného fondu. Pôvodný návrh znel na 1,5 milióna eur. Následne minister znížil počet členov dozornej rady z deväť na päť, čím skončili ďalší dvaja členovia menovaní zamestnancami. To má podľa odborárov znaky protiprávneho konania a je v rozpore so zákonom o štátnom podniku.