Infláciu v júli pocítili domácnosti zamestnancov i nízkopríjmové domácnosti. Index rastu cien u týchto skupín bol v júli 2,7 percenta. V domácnostiach dôchodcov bola inflácia nižšia, na úrovni 1,9 percenta. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu, ktoré zverejnil v pondelok.
Najväčší vplyv na výsledné indexy inflácie pre jednotlivé sociálne skupiny v porovnaní s priemerom malo predovšetkým vyššie tempo rastu cien potravín a nealko nápojov. Negatívne vývoj indexov v júli ovplyvnilo tiež zvýšenie cien rekreácie a kultúry, najmä dovolenkových zájazdov. Na zvýšenie inflácie u vybraných sociálnych skupín mali vplyv aj drahšie poštové a telekomunikačné služby či drahšie lieky. „Ich zvýšenie pocítili najmä domácnosti dôchodcov, v ktorých tvoria väčší podiel celkových výdavkov než v ostatných typoch domácností,“ zhodnotil Štatistický úrad.
Rast cien sa mierne zdynamizoval aj pri bývaní a energiách. K tomu prispeli vyššie ceny za odvoz odpadu. Domácnosti tiež pocítili rast priemerných cien v doprave, ktoré ovplyvnili vyššie ceny pohonných látok a dopravných služieb. V júli medziročne vzrástli aj ceny finančných služieb pôst a bánk.
„Miera inflácie pre tri špecifické sociálne skupiny má mierne iné hodnoty, vyplýva to z inej štruktúry výdavkov týchto domácností v rámci spotrebného koša,“ priblížil Štatistický úrad.
V súhrne za sedem mesiacov roku 2024 sa spotrebiteľské ceny v rámci Slovenska medziročne zvýšili o 2,6 percenta, v domácnostiach zamestnancov to bolo o 2,8 percenta, v nízkopríjmových domácnostiach o 2,6 percenta a v domácnostiach dôchodcov o dve percentá.
Ďalšie dôležité správy
