Komerčné lety na dlhé trasy testujú hranice možností lietadiel. Cieľovú destináciu im pomáha dosiahnuť nečakaný spojenec – algoritmy strojového učenia. Spoločnosť Air New Zealand mala v minulosti problém letieť z New Yorku do Aucklandu bez medzipristátia. Dôvodom bol nedostatok paliva. Qantas Airways by koncom roka 2025 chcela zaviesť nonstop lety zo Sydney do New Yorku a Londýna, a tak na svoje Airbusy SE A350 začala pridávať dodatočné palivové nádrže. Tieto lety trvajú 20 hodín a mali by sa stať najdlhšou pravidelnou dopravnou službou pre cestujúcich na svete, píše agentúra Bloomberg.
Obidve letecké spoločnosti sa spoliehajú na softvér využívajúci veľké množstvo dát, ktorý im pomáha navrhnúť palivovo efektívne trasy a predísť neplánovaným zastávkam na jeho doplnenie. Vďaka programom na plánovanie trás sa piloti dokážu vyhnúť zlému počasiu či chytiť ten správny vietor. Softvér im vie dokonca povedať, kedy majú spomaliť, aby z nádrží vytlačili čo najviac kilometrov. Podobne ako internetové vyhľadávače, ktoré sa učia za pochodu, aj mapovací softvér je navrhnutý tak, aby sa zlepšoval čím viac sa používa.
Umelá inteligencia narušila desaťročia zabehnuté manuálne systémy leteckej dopravy a v súčasnosti našla využitie vo všetkých jej oblastiach - od predaja lístkov po postupy v kokpite. Plánovanie trás nie je síce žiadnou novinkou, no umelá inteligencia aj napriek tomu odhaľuje dopravcom nové spôsoby, ako ušetriť peniaze i palivo.
Softvér Flightkeys každý deň vypočíta zhruba 300-tisíc letových plánov. Medzi jeho zákazníkov patria aj známe spoločností Southwest Airlines. American Airlines a Air New Zealand. Spoluzakladateľ a vedúci inovácií spoločnosti Flightkeys Raimund Zopp pre Bloomberg vysvetlil, ako program funguje a kde má ešte čo zlepšovať.
Plánovaniu letov úplne rozumie iba hŕstka ľudí. Každý si myslí, že v lietadle stačí iba zadať cieľovú destináciu a počítač vypočíta trasu tak, ako napríklad v aute. „Tak to ale nie je,“ vysvetlil R. Zopp. Nájsť optimálnu trasu je veľmi komplikované. „Potrebujete mať na zemi systém, ktorý zhromažďuje veľa údajov a potom sa snaží nájsť riešenie s najnižšími nákladmi,“ dodal tento bývalý pilot s tým, že softvér musí navyše zohľadňovať mnoho obmedzení a parametrov. Pri plánovaní trasy musí umelá inteligencia myslieť napríklad na vojenské zóny, počasie či poplatky za prelety, ktoré sa menia v závislosti od krajiny. Nájsť trajektóriu s najnižšími nákladmi je teda naozaj náročnou úlohou.
Jedným z kľúčových parametrov sú aj vlastnosti lietadla. „Čím je lietadlo ľahšie, tým vyššie môže stúpať. Ľahšie lietadlo zvykne lietať trochu pomalšie, pretože s menšou hmotnosťou sa optimálna rýchlosť klesá,“ vysvetlil R. Zopp. Čím je ale trasa dlhšia, tým má softvér väčší význam, keďže počas ultradlhých letov ide lietadlo často až na hranice svojich možností.
Flightkeys pracuje s piatimi dimenziami – sú nimi tri dimenzie priestoru (zemepisná šírka, dĺžka a výška), čas a pravdepodobnosť. Tie najmenej presné údaje sú totiž podľa R. Zoppu skutočným časom odletu. „Netušíte, či naozaj odletíte podľa harmonogramu. Počas letu máte mnoho príležitostí trasu upraviť a vylepšiť, pretože máte v tomto bode o všetkých faktoroch oveľa presnejšie informácie,“ uzavrel bývalý pilot.
Ďalšie dôležité správy
