Lepšia pamäť vo vyššom veku môže mať súvis nielen s pohybom, ale aj s rýchlosťou, akou sa vykonáva. Vyplynulo to zo štúdie, ktorá skúma faktory ovplyvňujúce proces starnutia u ľudí, píše agentúra Bloomberg.
Takzvaní „superageri“ – ľudia vo veku nad 80 rokov, ktorí majú pamäť podobnú tým vo veku 50 alebo 60 rokov – sú aktívnejší a pohyblivejší než ich vrstovníci. Okrem toho dosahujú lepšie výsledky v testoch na úzkosť a depresiu.
Vedci sa začali zameriavať na extrémne zdravých starších ľudí, aby odhalili tajomstvo starnutia bez chorôb. Staroba bez chorôb by ale mohla byť aj výsledkom zdravého mozgu, čo potvrdzujú predchádzajúce výskumy.
Tím európskych vedcov skúmal rôzne mentálne, fyzické a emocionálne ukazovatele u 64 superagerov a 55 bežných starších osôb. Výsledky mozgových skenov sa zhodovali s predchádzajúcimi zisteniami, že mozgy superagerov sú menej poškodené než mozgy ich rovesníkov s horšou pamäťou.
„Je to opätovné potvrdenie toho, že v rámci štruktúry mozgu existuje akási biologická odlišnosť,“ povedala odborníčka na Alzheimerovu chorobu Emily Rogalskiová. Superagerov vo svete nie je až tak veľa a vedcom sa ešte nepodarilo odhaliť príčiny ich dobrej zdravotnej kondície, dodala.
Z predchádzajúcich štúdií vyplynulo, že určitú úlohu môžu zohrávať rozdiely v správaní a genetika. Niektoré výskumy navyše odhalili, že superageri sa zvyknú aj napriek pokročilému veku ďalej venovať svojej profesionálnej kariére alebo sú aktívnymi členmi rôznych komunít. Často mávajú silnejšie spoločenské vzťahy.
Vyššia pohyblivosť superagerov – meraná rýchlosťou pohybu a poklepávaním prstov – môže nepriamo pomáhať zachovávať kognitívne funkcie, no môže byť aj výsledkom zdravšieho mozgu. Úzkosť a depresia sú zas rizikovými faktormi demencie a zároveň aj jej symptómami.
Rozdiely medzi superagermi a ich rovesníkmi môžu vedcov posunúť novým smerom, pokiaľ ide o skúmanie procesu starnutia, uzavrel Bryan Strange, profesor biomedicínskeho inžinierstva na Universidad Politecnica v Madride a hlavný autor štúdie.
Ďalšie dôležité správy
