Keď austrálskemu lekárovi Richardovi Scolyerovi v júni objavili mozgový nádor, sám si v prvej chvíli povedal, že mu nezostáva viac ako deväť mesiacov života. To však v praxi nemusí byť pravda. Aj keď Scolyer ešte ani zďaleka nad rakovinou nezvíťazil, inovatívna liečba, ktorú si zvolil, sa zatiaľ javí ako úspešná.
Tam, kde zlyháva chemoterapia
Nádor, ktorý Scolyerovi našli, predstavuje takzvaný glioblastóm. Glioblastóm je najagresívnejším typom mozgového nádoru, pričom pacienti, u ktorých sa objaví, majú minimálnu šancu na prežitie.
Jedným z dôvodov, prečo je to tak, je skutočnosť, že ani tie najsilnejšie lieky proti glioblastómom nie sú veľmi efektívne. Lekári sa preto musia spoliehať na tradičné metódy chemoterapie, ktoré však zväčša nepredstavujú veľkú šancu na prežitie. Príbeh profesora Richarda Scolyera prináša agentúra Bloomberg.
Imunoterapia kontra rakovina
Richard Scolyer sa napriek tomu nepriaznivú diagnózu rozhodol prijať ako výzvu. Spomenul si, že spoločne s onkologičkou Georginou Longovou kedysi pomohli pacientovi s rakovinou kože vďaka aplikovaniu špeciálneho mixu imunoterapeutických liekov. Pre vlastný „liečebný mix“ sa preto rozhodol aj Scolyer.
Po prvej operácii, pri ktorej lekári zistili, že tradičná chemoterapia a lieky by Scolyerovi nepomohli, dostal špeciálnu vakcínu. Tá sa skladala z viacerých imunoterapeutických liekov a jej cieľom je pomôcť imunitnému systému tela napádať nádor a postihnuté tkanivo.
O dvanásť dní neskôr, keď Scolyerovi odstránili nádor veľký ako golfová loptička, aplikovali na okolité tkanivá ďalšiu dávku imunoterapeutických liekov. Následne svoju pozornosť obrátili na samotný nádor. Ako sa ukázalo, imunoterapeutické lieky zlepšili schopnosti buniek imunitného systému napádať rakovinu a až 10-násobný bol aj výskyt takzvaných T-buniek, ktoré takisto v nádore bojujú proti rakovine.
Prelomová liečba rakoviny
Po šiestich týždňoch každodennej rádioterapie dostal Scolyer ďalšiu vakcínu. Tá sa skladala z proteínov, ktoré napodobňujú nádor, pričom jej cieľom je, aby sa imunitný systém „vycvičil“ na boj so zvyšnými reálnymi rakovinovými bunkami.
Napriek tomu, že Scolyerova imunoterapeutická liečba nie je bez komplikácií, keďže čelil viacerým horúčkam, zimniciam, vyrážkam či problémom s pečeňou, onkologička Georgina Longová tvrdí, že si „nemohli želať lepšie výsledky“. „Za desať týždňov sa nám podarilo učiniť objavy, ktoré by za normálnych okolností trvali roky,“ povedala.
Či bola liečba úspešná, sa ukáže až o niekoľko mesiacov. Scolyer a ďalší lekári a vedci však dúfajú, že sa im takýmto spôsobom podarí zistiť, ako efektívnejšie bojovať s jedným z najťažších typov rakoviny. Glioblastómy sú špecifické tým, že vytvárajú tlak na nervy, čím môžu spôsobovať širokú škálu vedľajších problémov, akými sú bolesti hlavy, strata pamäte či zraku, problémy s rečou, záchvaty alebo dokonca ochrnutie. Aj keď lekári v súčasnosti dokážu odstrániť veľkú časť nádoru, je to práve obrovské množstvo mikroskopických rakovinových buniek, ktoré sa ďalej môžu rozširovať.
„Sú to práve rakovinové bunky, nenápadne sa šíriace v mozgu, ktoré sa môžu zrazu znova objaviť a byť smrteľné,“ ozrejmuje Scolyer. Zároveň tvrdí, že ak by sa chcel rakoviny zbaviť tradičným spôsobom, museli by mu odstrániť veľkú časť mozgu, čo by nebolo zlučiteľné so životom. Aj preto sa rozhodol pre imunoterapiu.
Úspech, ktorý nemožno zovšeobecňovať
Viacerí špecialisti na rakovinu mozgu však upozorňujú, že aj keby Scolyerovi liečba zafungovala, na základe jedného pacienta nemožno určovať všeobecne platné a funkčné liečebné postupy. Obzvlášť pri glioblastómoch totiž platí, že každý prípad je špecifický. Aby sa potvrdila alebo vyvrátila účinnosť imunoterapie pri boji s glioblastómami, bude potrebný ešte dlhý výskum.
„Možno prežijem, možno porazím niečo zdanlivo neporaziteľné. A ak aj náhodou nie, zanechám za sebou vedecké poznatky, ktoré môžu pomôcť pacientom s rakovinou mozgu v budúcnosti,“ uzavrel Scolyer.
Ďalšie dôležité správy
