Posledné zmeny boli pritom prijaté len vlani v lete. Zákonom sa nariadilo, že lekárne musia slúžiť pohotovosť do 22:30 v každom okresnom meste. Predtým fungovali maximálne do 22:00 a služby im určovali samosprávne kraje na základe potreby.
Dnes denne slúži v každom okrese aspoň jedna lekáreň, pričom viac ako 90 percent z nich nevybaví ani piatich pacientov za hodinu. A 41 percent z nich nenavštívi s receptom z pohotovosti ani jeden chorý. Vyplýva to z prieskumu lekární. Dáta zbierala Slovenská lekárnická komora od svojich členov aj členov Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku pol roka.
„Prieskum preukázal, čo sme vedeli tak pocitovo už predtým, že takéto masívne nariadenie pohotovostnej služby v každom, teda aj v tom najmenšom okrese, nemá veľkú logiku. Lekárne nie sú na to personálne pripravené, pacienti reálne nechodia do lekární a ľudia, ktorí slúžia pohotovostné služby, sú tam úplne zbytočne,“ povedal prezident lekárnickej komory Ondrej Sukeľ.
Niekde nemajú lieky komu dávať
Väčšina receptov, ktoré sa lekárnikom v čase pohotovosti dostanú do rúk, podľa nich nie sú ani z toho istého dňa. To je jeden z ďalších dôvodov, prečo považujú za neefektívne držať lekárne otvorené do 22:30. Teda o pol hodinu dlhšie ako v minulosti.
Ministerstvo zdravotníctva zákonom predĺžilo čas prevádzky kvôli tomu, aby si pacienti, ktorí navštívia ambulantnú pohotovosť, mali kde vyzdvihnúť lieky, ktoré im predpíše lekár. Hovorilo sa, že kvôli ľahšej dostupnosti budú na seba naviazané aj lokalitou. Prieskum ukazuje, že vo väčšine prípadov to tak nie je.
prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ Zdroj: TASR
V súčasnosti je 27 percent lekární v službe vzdialených zhruba kilometer od ambulantnej pohotovosti. Rovnaké percento tvoria lekárne, ktoré sú kvôli vzdialenosti dostupné len autom. V troch percentách prípadov dokonca neexistuje ani pohotovosť, no lekárne napriek tomu musia v danej oblasti slúžiť. V blízkosti ambulantnej pohotovostnej služby je len päť percent lekární.
„Je potrebné zefektívniť aj ambulantnú pohotovostnú službu, teda určiť rozumnejším spôsobom body pohotovostnej služby. Nemá logiku, keď máme jednu detskú pohotovosť na celú Bratislavu a rovnako jednu detskú pohotovosť v Medzilaborciach alebo v Trebišove,“ hovorí O. Sukeľ.
„Zákon je protiústavný"
V súčasnosti je na celom Slovensku zhruba 70 ambulantných pohotovostí. Podľa prezidenta komory by stačilo približne 60 percent z nich. Problémom je, že väčšinou sa hlavne miestni obyvatelia, a tým aj regionálni politici, ktorí na tom zbierajú politické body, nechcú vzdať pohotovosti. Príkladom je Šaľa, kde pôvodne ani nemala vzniknúť, no vznikla. A teraz sa tam búria lekári, kvôli vyčerpanosti nechcú slúžiť.
Zefektívniť treba podľa komory aj počet slúžiacich lekární. Najviac by im vyhovovalo, keby sa systém vrátil k starému modelu, ktorý fungoval do júna minulého roka. Samosprávne kraje mohli posúdiť reálnu potrebu pohotovostnej služby na svojom území a podľa toho robiť aj rozpis.
Potrebné je podľa lekární aj nastaviť ich financovanie. Žiadajú podobný model, ako majú ambulantné pohotovosti, no s nižšou odmenou. Od ministerstva požadujú paušálnu platbu 10 eur za jednu odslúženú hodinu. V stredu sa na tlačovej konferencii, pred rokovaním na ministerstve, pohrozili aj podaním na Ústavný súd. „Myslíme si, že takýto zákon je v zásade protiústavný. O podobnej veci už rozhodoval v roku 2011, keď práve generálny prokurátor napadol ambulantnú pohotovostnú službu," zdôvodnil O. Sukeľ.
Pätnásťpercentné straty
Podľa neho, ak od lekární štát chce nejakú službu, je povinný ju aj zaplatiť. Argument, že im to vykompenzujú príjmy z predaja voľnopredajných liekov a tovaru, podľa neho neobstojí. Ako uvádza aj Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární na Slovensku, ktorá pokrýva zhruba 20 percent trhu, okrem zvýšených personálnych nákladov mesačne na úrovni 35-tisíc eur evidujú aj 15-percentnú stratu, ktorú lekárne generujú v čase poskytovania lekárenskej pohotovosti.
„Ako poskytovatelia lekárenskej starostlivosti neúčtujeme ani zdravotnej poisťovni, a ani pacientovi osobitnú odplatu za pohotovosť, ale len ceny za vydané lieky,“ vysvetľuje podpredseda asociácie Jan Žák. Pripomína tiež, že onedlho čaká všetky lekárne finančne ťažšie obdobie aj v súvislosti s ďalšími novými povinnosťami.
Od 9. februára vstupujú do platnosti pravidlá ohľadne overovania pravosti liekov. Lekárnici budú musieť načítavať jedinečné kódy liekov s cieľom zistiť, či náhodou nejde o falšovanie. Od mája zase očakávajú zvýšené personálne náklady v súvislosti s rastom príplatkov za prácu cez víkendy.
Ministerstvo zdravotníctva po rokovaní so zástupcami lekární uznalo ich pripomienky. „Keďže súčasne platná legislatíva viaže lekárenskú pohotovosť na ambulantné pohotovostné služby, ukázalo sa, že ich rozmiestnenie v teréne nie je efektívne,“ povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ministerstvo zdravotníctva preto pripraví nové legislatívne riešenie, ktoré podľa hovorkyne bude mať „pozitívny dopad na pacienta na základe prezentovaných skúseností z praxe“.
Poznámka: Členom Asociácie sieťových lekární je aj Dr. Max, ktorý patrí Pente. Rovnako ako vydavateľstvo News and Media Holding, do ktorého spadá TREND.
