M. Le Penová by podľa nich s 27 percentami hlasov v prvom kole prezidentských volieb 23. apríla hladko porazila svojich štyroch hlavných rivalov a dostala by sa do druhého kola, v ktorom by súperila buď s E. Macronom, alebo s bývalým premiérom F. Fillonom. V priamom súboji s E. Macronom by prehrala so 42 percentami oproti jeho 48 percentám, zatiaľ čo pri F. Fillonovi by prehrala so 44 percentami oproti jeho 56 percentám, ukázal prieskum zámerov voličov v hlasovaní.

Výnosy dlhopisov francúzskej vlády po zverejnení týchto výsledkov prieskumu prudko stúpli, čo odráža obavy investorov nad návrhmi M. Le Penovej opustiť eurozónu, uskutočniť referendum o členstve Francúzska v Európskej únii a uvaliť dane na dovoz ako aj na pracovné zmluvy pre cudzincov.

Jej zlepšenie v preferenciách je najvýraznejšie oproti E. Macronovi, s ktorým by pred týždňom v druhom kole volieb prehrala s 36 až 37 percentami v porovnaní s jeho 63 až 64 percentami.

Favorit poškvrnený škandálom a nováčik

Do prvého kola francúzskych prezidentských volieb zostáva deväť týždňov, pripomenula v pondelok tlačová agentúra Reuters. E. Macron aj F. Fillon by v prvom kole podľa prieskumu získali po 20 percent hlasov voličov.

F. Fillon bol jasným favoritom volieb až do vypuknutia škandálu okolo platov pre jeho manželku a dve deti, ktoré im dával z verejných peňazí za spochybňované množstvo vykonanej práce. Odmietol tvrdenia, že rodinných príslušníkov platil za „fiktívnu prácu“. Škandál už vyšetruje finančná polícia.

E. Macron je politický nováčik, ktorý nikdy nezastával volený úrad. Na zhromaždeniach priťahuje obrovské davy ľudí. Tvrdí, že chce prekonať tradičné ľavicovo-pravicové delenie vo francúzskej politike.

Minulý týždeň však vyvolal vo vlasti pobúrenie vyjadrením počas cesty do Alžírska, že koloniálna minulosť Francúzska je „zločinom proti ľudskosti“. Táto záležitosť je totiž polarizujúca aj 50 rokov po vojne v severoafrickej krajine.

M. Le Penová v pondelok absolvovala cestu do Libanonu, kde sa vyjadrila proti francúzskej politike v Sýrii. Po stretnutí s premiérom Saadom Harírím v Bejrúte označila sýrskeho prezidenta Bašára Asada za „jediné schopné riešenie“, ktoré zabráni extrémistickej organizácii Islamský štát dostať sa k moci v Sýrii.