Venuje sa téme nenávisti, ktorej rozpútanie je podľa neho hlavným cieľom teroristických akcií, a zamýšľa sa tiež nad zodpovednosťou médií a sociálnych sietí, ktorými sa okrem overených informácií šíri povedačky a sprisahanecké teórie.

„Musíme použiť všetky prostriedky nášho moderného sveta, ak chceme poraziť stratégiu nenávisti, ak chceme zvíťaziť, bez toho aby sme sa zriekli sami seba. Dlhujeme to všetkým obetiam zločineckej organizácie Islamský štát. Od 26. júla tiež pamiatke kňaza Jacquesa Hamela, zavraždeného v jeho kostole, "napísal J. Fenoglio.

K podobnému kroku ako Le Monde sa odhodlala redakcia televízie BFMTV a denníka La Croix. „Až do nového rozhodnutia nebudeme zverejňovať fotografie teroristov. Zvažovali sme tento krok nejakú dobu a rozhodnutie sme urýchlili po útoku v Nice, po množiacich sa útokoch," povedal riaditeľ stanice BFMTV Hervé Béroud. Povedal tiež, že fotografia má symbolický význam a jej zverejnením sa dostávajú na rovnakú úroveň obete aj útočníci. Stanica ale bude naďalej zverejňovať mená atentátnikov.

Šéfredaktor denníka La Croix François Ernenwein povedal, že list bude zverejňovať len krstné mená a iniciály priezviska atentátnikov. Stanica Europe 1 nebude nabudúce atentátnikov vo svojich reláciách menovať.

Francúzska vláda po utorkovom útoku spáchanom dvoma atentátnikmi, kladie dôraz na jednotu a solidaritu. Tiež parížsky arcibiskup André Armand Vingt-Trois povedal, že Francúzi sa nemôžu „nechať zavliecť do politiky Daisy (Islamského štátu), ktorou je postaviť deti jednej rodiny jedno proti druhému".

Konzervatívna opozícia vládu kritizuje a poukazuje na jej neschopnosť zaistiť Francúzom bezpečnosť. „Všetko to násilie a barbarstvo paralyzuje Francúzov od januára 2015 (útok proti redakcii Charlie Hebdo). Je neznesiteľné," povedal Nicolas Sarkozy. Navrhol, aby boli elektronické náramky nasadené všetkým podozrivým islamským radikálom, a to aj keď žiadny čin nespáchali. Zmienil sa o tom, že francúzske tajné služby majú takzvané S zväzky, v ktorých figuruje 10 500 ľudí podozrivých zo sympatií k radikálom.

Minister vnútra Bernard Cazeneuve ale upozornil, že používanie náramkov a zatváranie do väzby by odporovalo ústave a bolo by kontraproduktívne. „Vo Francúzsku sa podarilo rozbiť mnoho teroristických sietí vďaka tomu, že tí ľudia zo zväzku S sú sledovaní. Umožňuje to tajným službám monitorovať tých ľudí bez ich vedomia," povedal minister.

Podľa prieskumu, ktorý v stredu zverejnil inštitút IFOP, je téma boja proti terorizmu medzi Francúzmi prvým zdrojom obáv a starostí. Až za ním je nezamestnanosť a ozdravenie ekonomiky. Prieskum bol vykonaný po atentáte v Nice zo 14. júla a vzťahuje sa k prioritám občanov v súvislosti s prezidentskými voľbami, ktoré sa budú konať budúci rok.

Až 67 percent opýtaných považuje za najdôležitejšiu predvolebnú tému boj proti terorizmu. Až za ním je nezamestnanosť, obnova ekonomiky, boj proti kriminalite, výška daní alebo otázka imigrácie.