Neschopnosť európskych krajín znižovať verejný dlh ich robí „zraniteľnými voči nepriaznivým šokom“ v dôsledku geopolitického napätia a trvalo vysokých úrokových sadzieb, varovala Európska centrálna banka v najnovšom hodnotení finančnej stability. Mnohé európske štáty majú vysoké výdavky, keďže nezrušili všetky podporné opatrenia zavedené na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred ekonomickými dôsledkami pandémie koronavírusu a cenovými otrasmi spôsobenými ruskou inváziou na Ukrajinu, uvádza ECB. Informuje o tom Financial Times.
Zhovievavá fiškálna politika by mohla ďalej zvýšiť náklady na pôžičky a mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu eurobloku. ECB uviedla, že riziká pre finančný systém v posledných mesiacoch väčšinou ustúpili, pričom dlh domácností a podnikov klesol pod úroveň pred pandémiou. Dodala však, že štátny dlh pravdepodobne zostane vysoký. Za primárny problém označila „laxnú fiškálnu politiku“. Hoci sa očakáva, že ekonomická aktivita sa v najbližších rokoch oživí, „štrukturálne výzvy“ zostávajú podľa banky bánk „brzdou produktivity a rastu“.
Varovanie zo strany ECB prišlo po tom, čo EÚ zverejnila aktualizované ekonomické prognózy, v ktorých odhadla, že pôžičky vlád eurozóny klesnú z 3,6 percenta HDP v minulom roku na tri percentá v tomto roku a 2,8 percenta v roku 2025. Zároveň však uviedla, že sa očakáva, že celkový vládny dlh zostane v roku 2024 nad úrovňami spred pandémie, a to 90 percent HDP v celom eurobloku a v budúcom roku sa mierne zvýši.
Napriek mierne priaznivejším prognózam rastu Brusel naznačil, že až 11 krajín EÚ vrátane Francúzska a Talianska bude pravdepodobne pokarhaných za prekročenie trojpercentného limitu rozpočtového deficitu. Vyplýva to z prepracovaných fiškálnych pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti tento rok.
Ďalšie dôležité správy
