Post vyslanca OSN pre Západnú Saharu je neobsadený od mája 2019, keď z neho zo zdravotných dôvodov odstúpil bývalý nemecký prezident Horst Köhler.

Pokiaľ niektorá z oficiálnych strán západosaharského konfliktu nevznesie námietky, nominácia M. Lajčáka by mala byť potvrdená v najbližších týždňoch, uviedli diplomati pre AFP pod podmienkou anonymity.

Západná Sahara je rozľahlé a riedko osídlené prevažne púštne územie na severozápade Afriky, ležiace severne od Mauritánie pri pobreží Atlantického oceánu. Od 70. rokov ovláda 80 percent Západnej Sahary Maroko, ktoré ju považuje za svoje územie. To spochybňuje hnutie za nezávislosť známe ako Front Polisario, ktoré má podporu Alžírska.

Front Polisario viedol v rokoch 1975 až 1991 vojnu za nezávislosť a žiada referendum, v ktorom by si obyvatelia Západnej Sahary vybrali medzi nezávislosťou a začlenením do Maroka. Rabat im ponúka autonómiu, trvá však na svojom územnom nároku.

Hľadanie nástupcu H. Köhlera sa generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi skomplikovalo, konštatuje AFP s tým, že podľa diplomatov viacero kandidátov tento post odmietlo alebo s nimi nesúhlasila niektorá zo strán konfliktu.

H. Köhlerovi sa podarilo dostať Maroko, Front Polisario, Alžírsko a Mauritániu za rokovací stôl, a to vo Švajčiarsku v decembri 2018 a následne v marci 2019, tieto rozhovory však nepriniesli významnejší pokrok.

OSN má v Západnej Sahare 240-členné mierové jednotky - úlohou tejto misie s názvom MINURSO je dohliadať na uplatňovanie prímeria, najmä leteckými a pozemnými hliadkami.

Aktualizované o 11:22: M. Lajčák (nominant Smeru-SD) by mal v nasledujúcich dvoch týždňoch prijať definitívne rozhodnutie o tom, čomu sa bude ďalej venovať. Potvrdil to na štvrtkovej konferencii o zahraničnej a európskej politike v Bratislave.

„Ja som dal jasne najavo, že nevidím pre seba miesto v domácej politike a chcem sa vrátiť k svojmu pôvodnému remeslu. Nikdy som sa neprestal cítiť diplomatom,“ povedal M. Lajčák. Pripustil, že zvažuje viacero ponúk. Očakáva, že počas týždňa - dvoch by mohol prijať definitívne rozhodnutie.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v piatok (7. 2.) v rozhovore pre miestny denník Blic tiež nevylúčil možnosť, že M. Lajčák by sa mohol stať mediátorom Európskej únie pre dialóg Belehrad - Priština. A. Vučič takúto možnosť nemohol podľa svojich slov vylúčiť ani potvrdiť, avšak osoba, ktorá bude mediátorom, bude podľa jeho slov „určite pod silným vplyvom“ Nemecka.

„Balkán je niečo, čo je už doživotná závislosť. Samozrejme, som v situácii, keď posudzujem viacero ponúk, a jedna z nich sa týka práve aj tohto regiónu,“ uzavrel M. Lajčák.