Fiškálne opatrenia by mohli zvýšiť strednodobé inflačné tlaky, ktoré by si vyžadovali silnejšiu reakciu v oblasti menovej politiky. Podľa portálu POLITICO to povedala šéfka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová.

Vlády krajín eurozóny musia začať s obmedzovaním podporných opatrení, ktorých cieľom je zmierniť následky cien energií, aby sa vyhli tomu, že nimi budú živiť infláciu, vysvetlila Lagardová.

Jej výroky podčiarkujú narastajúce napätie medzi menovými a fiškálnymi úradmi v čase, keď eurozóna bojuje proti bezprecedentnej kríze v oblasti životných nákladov.

„Energetická kríza je čoraz menej akútna, a tak je dôležité urýchlene začať jednotným spôsobom rušiť opatrenia v súlade s poklesom cien energií,“ dodala šéfka ECB s tým, že mnohé z týchto opatrení boli schválené na celý rok 2023, a to v čase, keď ceny energií dosahovali svoj doterajší vrchol.

Prijaté fiškálne opatrenia mali ochrániť ekonomiku pred vysokými cenami energie. Lagardová opakovane varovala, že ak nebudú dočasné, cielené či navrhnuté tak, aby zachovali stimuly motivujúce k šetreniu energiami, tak môžu viesť k zvýšeniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si mohli „vyžadovať silnejšiu reakciu v oblasti menovej politiky“.

Ďalšie dôležité správy

Peter Kažimír
Neprehliadnite

ECB plánuje aj v marci zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov, tvrdí Kažimír