Je ešte príliš skoro povedať, či úrokové sadzby Európskej centrálnej banky dosiahli svoj vrchol. Uviedla to vo štvrtok prezidentka banky Christine Lagardová po septembrovom rozhodnutí o zvýšení úrokových sadzieb už desiatykrát po sebe. ECB je síce presvedčená, že úrokové sadzby už dosiahli úrovne, ktoré „výrazne prispejú" k návratu inflácie k jej cieľu na úrovni dvoch percent, ale ďalšie kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky, upozornila.
ECB vo štvrtok aj napriek slabému hospodárskemu rastu zvýšila svoj kľúčový úrok o 25 bázických bodov na 4,50 percenta a úrokovú sadzbu z vkladov z 3,75 percenta na štyri percentá, čo je jej historické maximum, aby skrotila infláciu. Banka zároveň naznačila, že je to pravdepodobne jej posledný krok vo viac ako ročnom boji proti tvrdohlavo vysokej inflácii.
Ekonomická situácia sa zhoršuje
Aj trhy a ekonómovia najnovšie počítajú s dlhou prestávkou, po ktorej bude nasledovať zníženie sadzieb ECB v druhej polovici budúceho roka. Lagardová na tlačovej konferencii poznamenala, že terajšie zvýšenie úrokov odráža vyhodnotenie inflačného výhľadu na základe prichádzajúcich ekonomických a finančných údajov a transmisie menovej politiky.
Podmienky financovania v eurozóne sa sprísnili a čoraz viac tlmia dopyt, čo je dôležitý faktor pri návrate inflácie k dvojpercentnému cieľu banky. ECB zhoršila v septembri odhad vývoja inflácie v roku 2024 na 3,2 percenta z troch percent, ktoré predpovedala pred tromi mesiacmi, čo odráža vyššie ceny energií. V tomto roku očakáva priemernú infláciu na úrovni 5,6 percenta a v roku 2025 na úrovni 2,1 percenta.
Lagardová priznala, že ekonomická situácia v euroregióne sa zhoršuje. „Ekonomika pravdepodobne zostane v nasledujúcich mesiacoch utlmená. Riziká pre ekonomický rast sú naklonené smerom k poklesu," skonštatovala.
Tvrdohlavá inflácia
Nedávne údaje ukázali, že hospodárstvo euroregiónu v druhom štvrťroku vzrástlo len o 0,1 percenta. ECB už znížila prognózy ekonomického rastu eurozóny na 0,7 percenta v roku 2023, jedno percento v roku 2024 a 1,5 percenta v roku 2025.
Slabé údaje z eurozóny podnietili výzvy, aby ECB pozastavila svoj cyklus zvyšovania úrokov pre obavy, že by to mohlo prehĺbiť pokles hospodárstva. Najmä politici v zadlženejších ekonomikách eurozóny, vrátane Talianska a Portugalska, naliehali na centrálnu banku, aby „stiahla nohu z plynu". No aj napriek rýchlemu rastu nákladov na pôžičky od minulého roka sa inflácia v regióne ukázala ako pozoruhodne tvrdohlavá a v auguste zostala na júlovej úrovni 5,3 percenta.
