Depozitná sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) sa zrejme dostane z negatívneho pásma do konca septembra a mohla by sa potom ďalej zvyšovať, pokiaľ nebude vidieť, že sa inflácia stabilizuje na dvoch percentách. Vyhlásila to dnes prezidentka ECB Christine Lagardeová. Zdôraznila tak svoju zásadnú zmenu postoja k menovej politike. Pôvodne zvyšovanie úrokov v tomto roku vylučovala, teraz už ale plánuje úroky zvýšiť viackrát. Dôvodom je rekordná inflácia v eurozóne.
Záporné úrokové sadzby
„Na základe súčasného výhľadu budeme pravdepodobne schopní opustiť záporné úrokové sadzby do konca tretieho štvrťroku," uviedla Lagardeová v príspevku na blogu ECB. Prvé zvýšenie úrokov v eurozóne by sa mohlo uskutočniť v júli.
Základná úroková sadzba v eurozóne je na nule, depozitná na mínus 0,5 percenta. To znamená, že komerčné banky za uloženie peňazí v ECB platia. Pod nulou je depozitná sadzba od roku 2014, kedy ECB bojovala s príliš nízkou infláciou.
V posledných mesiacoch však ceny prudko vzrástli. Inflácia v eurozóne v apríli vystúpila na rekordných 7,4 percenta. Dvojpercentný cieľ ECB prekročila aj bez zahrnutia kolísavých cien potravín a energií.
Pomalé postupovanie
Komentár Lagardeovej podľa agentúry Bloomberg naznačuje, že by ECB mohla zvýšiť úroky o štvrť percentuálneho bodu v júli a v septembri. Šéf holandskej centrálnej banky Klaas Knot minulý týždeň spomenul možnosť zvýšenia sadzieb o pol percentuálneho bodu, pokiaľ to bude potrebné. Lagardeová však uviedla, že je rozumné pri zvyšovaní sadzieb postupovať zvoľna a sledovať dopady na ekonomiku a inflačný výhľad.
„Lagardeová urobila neobvyklý krok a v podstate vopred oznámila jedno zvýšenie úrokových sadzieb v júli a druhé v septembri. Tým odstránila väčšinu pochybností ohľadom ďalších krokov ECB a zvýšenie sadzieb o pol percentuálneho bodu v júli sa stáva nepravdepodobné," uviedol hlavný ekonóm Bloomberg Economics pre eurozónu David Powell.
Vyššie ceny
Ruská invázia na Ukrajinu poslala nahor ceny komodít a zvýšila neistotu vo výhľade. Zhoršila tiež dôveru podnikov a domácností. To vytvorilo ťažkú situáciu pre bankárov, pretože mnohé opatrenia na spomalenie inflácie zároveň môžu ešte viac spomaliť ekonomickú aktivitu.
Zvýšením úrokov o pol percentuálneho bodu do septembra však ECB bude naďalej zaostávať za ďalšími významnými centrálnymi bankami vo svete, ako je americká (Fed) alebo britská. To tiež v posledných mesiacoch prispelo k oslabeniu eura, čo ďalej sťažuje prácu ECB, pretože to zdražuje dovoz, jeden zo súčasných motorov inflácie.
Ďalšie dôležité správy
