Vedci zaoberajúci sa hrozbou globálneho zvyšovania hladiny oceánov sa už dlhodobo venujú výskumu grónskych ľadovcov. Tradične sa však zameriavali na juhovýchod a severozápad ostrova, kde je vysoká koncentrácia príbrežných ľadovcov.
Tie sa následkom zvyšujúcich sa globálnych teplôt lámu a vytvárajú masívne plávajúce ľadové kryhy, ktoré sú morskými prúdmi unášané do teplých vôd, kde sa topia. Daný model bol štandardne považovaný za najčastejší spôsob, akým grónske ľadovce môžu prispieť k zvyšovaniu morskej hladiny.
Najnovší výskum zameriavajúci sa na juhozápad ostrova, pre ktorý nie sú príbrežné ľadovce charakteristické, však ukázal, že daná oblasť je omnoho väčším prispievateľom k nárastu hladiny oceánov, než sa doposiaľ predpokladalo.
Ľad sa tu síce do mora nedostáva prostredníctvom obrovských krýh, ale tečie do neho v podobe prúdov sladkej vody z roztápajúcich sa ľadovcov hlbšie vo vnútrozemí.
Hlavný autor štúdie profesor Michael Bevis na margo týchto zistení vyhlásil, že vedcom sa podarilo identifikovať novú hrozbu pre úroveň hladiny oceánov, pretože „čoraz viac budú obrovské masy ľadu unikať v podobe vody, ako rieky, ktoré vtekajú do mora“.
Grónsko je mnohými vedcami považované za jedného z najväčších prispievateľov k zvyšovaniu hladiny oceánov, keďže ľadovce v súčasnosti pokrývajú približne 80 percent povrchu ostrova.
