Minister dopravy Ľubomír Vážny trvá na výhodnosti stavby častí diaľnice D1 medzi Martinom a Prešovom za pomoci súkromných investorov (PPP projekty). Stavba sa podľa kritikov oproti klasickej súťaži predraží. Finančné uzatvorenie projektu sa očakáva do piatka, Európska investičná banka (EIB) však stále nepotvrdila, či Slovensku požičia prisľúbenú miliardu eur.

"Som presvedčený, že cena, ktorá bola predmetom negociácií je správna, v nominálnej hodnote je to vysoká cena, ale je to najväčšia stavba v histórii Slovenska v najťažších geologických a geografických podmienkach," povedal Vážny.

TREND vo svojom poslednom čísle upozornil, že pre nerealisticky nastavené termíny výstavby, ako aj neskoršie zvýšenie ceny pri miernejších podmienkach sa stavba diaľnice D1 môže predražiť o vyše miliardu eur. Pôvodne sa predpokladalo, že štát zaplatí víťaznému konzorciu pod vedením francúzskej spoločnosti Bouyguesa za 30 rokov 7,8 miliardy eur, za približne rok sa táto suma zvýšila na 9,13 miliardy eur. Súčasťou konzorcia je aj spoločnosť Váhostav-SK Juraja Širokého, považovaného za blízkeho Smeru-SD.

Finančnú nevýhodnosť stavby prostredníctvom PPP pripúšťala aj pôvodná analýza ministerstva dopravy, podľa ktorej štandardný model financovania by bol o 546 miliónov eur lacnejší. Vážny však tvrdil, že analýz je niekoľko desiatok a ich výsledky sa rôznia.

Opozičné strany vyzvali vládu, aby finančné uzatvorenie projektu nepodpísala. SDKÚ-DS dnes oznámila, že je pripravená za predražovanie výstavby podať na Vážneho, predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ministra financií Jána Počiatka (Smer-SD) trestné oznámenie za zneužitie právomocí verejného činiteľa. Opozícia navrhla, aby Slovensko využívalo namiesto PPP projektov aj iné formy financovania, napríklad eurofondy či peniaze získané z emisie dlhopisov. Vážny namietal, že emisiou cenných papierov na financovanie stavby diaľnic by sa priamo zvyšoval štátny dlh.

Zatiaľ nie je jasné, či sa finančné uzatvorenie projektu uskutoční podľa plánovaného termínu. Podľa Vážneho bude až v stredu známe, či EIB poskytne úver na výstavbu piatich úsekov s celkovou dĺžkou 75 kilometrov. Európska komisia, ktorej súhlas potrebuje EIB, totiž údajne žiada ďalšie zmierňujúce opatrenia stavby na prírodu. Ochranári kritizovali, že projekt zasahuje do prírodných rezervácií.

Foto na titulke - SITA/Martin Havran